.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Prezentácia politických subjektov a ich lídrov vo voľbách do EP (1.5.2004 – 6.6.2004)
Pridané: 9. 6. 04
Autor: MEMO 98
Verzia pre tlač

[pdf] Grafy

Uverejnené 9. júna 2004

Táto správa prináša výsledky mediálnej prezentácie politických subjektov a ich lídrov kandidujúcich do Európskeho parlamentu (EP). Predmetom monitoringu boli celoplošné elektronické médiá – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey v období piatich týždňov od začiatku mája (1.5.2004 – 6.6.2004). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine).
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom v súvislosti s témou volieb do Európskeho parlamentu a zároveň spôsob, akým boli tieto subjekty a ich kandidáti v tejto spojitosti zobrazovaní.

  • Kampaň pred voľbami do EP bola tématicky plytká, bez zmysluplnej diskusie a pri absencii konfrontačného náboja bola zameraná z pohľadu politických subjektov skôr na marketing ako volebné programy
  • Téma volieb do Európskeho parlamentu bola v médiách prezentovaná výraznejšie až v poslednom období - súhrnne išlo o druhú tému, pričom v TV Markíza to bola najzobrazovanejšia téma vôbec.
  • Rádio Okey nevenovalo žiadnemu z kandidujúcich subjektov ani jednu sekundu spravodajského priestoru.
  • V súvislosti s voľbami do EP bola najvýraznejšie prezentovaná vládna SDKÚ - všetky médiá o nej súhrnne informovali na priestore 8 minút 17 sekúnd, pričom najvýraznejší priestor získala SDKÚ v troch médiách (TV Markíza, TV Joj a Rádio Expres).
  • SDKÚ bola zároveň najkritizovanejším subjektom kandidujúcim do EP – súhrnne na jej adresu odznelo 23 negatívnych zmienok, najviac v TV Joj (5).
  • Z lídrov kandidátok si médiá súhrnne všímali najviac K. Fajnora (výrazne dominoval v Slovenskom rozhlase). V troch médiách (TA3, TV Joj, Rádio Expres) získal najväčší priestor I. Šimko (SF), ktorý bol súhrnne druhým najprezentovanejším lídrom.

Táto správa je v poradí druhou zo správ, ktoré reflektujú prezentáciu politických subjektov a ich lídrov v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu vo vysielaní celoplošných elektronických médií.

Volebná kampaň

Vzhľadom na všeobecne slabú informovanosť a povrchné vedomosti o Európskej únii bola kampaň tématicky plytká, bez zmysluplnej diskusie a pri absencii konfrontačného náboja bola zameraná z pohľadu politických subjektov skôr na marketing ako volebné programy. Do značnej miery pripomínala kampaň pred referendom o vstupe do EÚ s tým rozdielom, že vláda SR (podobne ako väčšina vlád členských štátov) tentokrát nevyčlenila žiadne prostriedky na informačnú kampaň o význame volieb do EP a ponechala všetko na kandidujúce subjekty. Vzhľadom na nezáujem našich politických elít, ktoré nevnímajú pôsobenie v EP ako svoju prioritu, sa tak na kandidátnych listinách ocitli viaceré verejnosti menej známe tváre, ktoré potom niektoré strany predstavovali formou billboardov spolu so straníckymi lídrami. Avšak podobne, ako je verejnosť unavená z politiky a čoraz viac cíti izoláciu politických špičiek, je zrejme unavená aj z takej formy kampane, ktorej chýba obsah.
Hoci treba objektívne priznať, že sa volebná účasť vo väčšine krajín EÚ očakáva pomerne nízka, Slovensko patrí podľa posledných prieskumov v tomto aspekte medzi krajiny s najnižšou predpokladanou účasťou (horšie je na tom iba Česká republika).

Pre veľkú väčšinu médií bola téma eurovolieb zrejme málo atraktívna a tak bola jednoznačne v úzadí iných vnútropolitických tém. Spôsob, akým niektoré médiá “živili” tému platov europoslancov zrejme pôsobil na ľudí skôr demotivačne. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že v kampani (podobne ako pred prvým kolom prezidentských volieb) absentovali diskusné relácie, pričom práve tie sú považované za divácky najatraktívnejšiu formu prezentácie jednotlivých kandidátov, ich názorov, vízií a postojov. Už sa pomaly stáva pravidlom, že úlohu verejnoprávnej televízie v kampani nahrádza televízia súkromná. Ako inak sa dá hodnotiť fakt, že televízne debaty medzi lídrami parlamentných strán u nás organizuje súkromná a nie verejnoprávna televízia. Tradíciou sa v STV stávajú aj výhovorky na diskriminačnú legislatívu, ktoré obnovujú spomienky na minulosť, kedy sa vždy našlo množstvo dôvodov, prečo sa niečo nedá zorganizovať. Kvalitná verejnoprávna televízia sa však bez kvalitného spravodajstva a publicistiky nezaobíde a kedy už má poskytovať občanom informácie (aj o menej atraktívnych témach), ak nie počas volebných kampaní.

Politické subjekty

Celkovo venovali médiá najväčší priestor vládnej Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ) – súhrnne 8 min. 17 sek., pričom najviac priestoru jej poskytli tri z ôsmich monitorovaných médií (TV Markíza, TV Joj a Rádio Expres). Najvýraznejší časový priestor jej poskytla TV Markíza (3 min. 1 sek.), pokiaľ ide o najvýraznejší podiel z informácií venovaných eurovoľbám, najlepšie na tom bola SDKÚ v Rádiu Expres (41,6%).
Viaceré médiá v tomto období výraznejšie predstavili lídra kandidátky SDKÚ P. Šťastného, čo možno vnímať ako jeden z dôvodov tejto prezentácie. Aj „objavenie sa“ šéfa Európskeho parlamentu P. Coxa na jeho mítingu, z čoho neskôr obvinili koaličné strany premiéra a predsedu SDKÚ M. Dzurindu, prispelo k vyššej medializácii P. Šťastného. Zároveň je však nutné spomenúť, že prevaha SDKÚ bola výraznejšia iba v Rádiu Expres, naopak v televíziách by sa skôr dalo hovoriť o vyrovnanej prezentácii s niektorými inými kandidujúcimi subjektami.

Druhým najprezentovanejším subjektom bola koaličná Strana maďarskej koalície (SMK), ktorej médiá venovali spoločný priestor 7 min. 34 sek., keď išlo o najzobrazovanejší subjekt v TA3. Pozornosť pritiahla tlačová konferencia v predvečer oficiálnej volebnej kampane, na ktorej predstavili jednotlivých kandidátov na poslancov SMK. Tretím subjektom, ktorý dostal celkovo najväčší priestor, bola opozičná Komunistická strana Slovenska (KSS) – 7 min. 8 sek., pričom bola výrazne najprezentovanejším subjektom v Slovenskom rozhlase a v Rádiu Twist.

Ako sme naznačili už v predchádzajúcej správe, médiá venujú relatívne málo priestoru preferenčne najsilnejšej strane SMER – v súhrne všetkých médií získala až šiesty najväčší priestor (v období prvých štyroch mesiacov roka 2004 bola ôsma najprezentovanejšia), celkovo 2 min. 55 sek.

Z pohľadu informovania o kandidujúcich subjektoch je potrebné spomenúť, že STV začiatkom júna začala v hlavnej spravodajskej relácii s ich predstavovaním (vzhľadom na uzávierku tejto správy sa do analyzovaných výsledkov preto nedostali všetky subjekty). Súkromné televízie TA3 a Markíza pozývali niektorých kandidátov v rámci svojich publicistických relácií (Téma dňa a SITO), čím im aspoň čiastočne umožnili sprostredkovať ich programy, názory a vízie a zároveň priniesli divákom atraktívnejší formát prezentácie.
Naopak Rádio Okey neprinieslo v sledovanom období o žiadnom z kandidujúcich subjektov v hlavnej spravodajskej relácii ani jednu sekundu priestoru.

Pokiaľ ide o spôsob informovania, v porovnaní s minulým sledovaným obdobím (ani jedna negatívna zmienka o žiadnom zo subjektov v súvislosti s voľbami do EP) nastala zmena – kritizovaná bola predovšetkým SDKÚ (celkovo 23 negatívnych zmienok), ako aj ANO (6) a SF (1). Negatívne referencie voči SDKÚ priniesli takmer všetky médiá (s výnimkou Rádia Twist a Rádia Okey), najviac TV Joj (5). Dôvodom kritiky koaličných partnerov bola predovšetkým už spomínaná účasť predsedu Európskeho parlamentu P. Coxa počas jeho oficiálnej návštevy Slovenska na mítingu lídra kandidátky SDKÚ P. Šťastného (z čoho obviňovali premiéra Dzurindu) a neskôr na mítingu ANO.
Napriek uvedenému celkom jednoznačne vo vysielaní sledovaných médií prevládali neutrálne zmienky a oproti prvým štyrom mesiacom tentokrát neodznela ani jedna informácia s pozitívnou konotáciou.

Spomedzi 17 kandidujúcich subjektov neinformovali médiá o dvoch z nich – Aktívne ženy – OS Slovenska (AŽ-OS) a Rómske kresťanské demokratické hnutie v SR (RKDH). Počas prvých štyroch mesiacov roku bolo takých spolu šesť subjektov.

Lídri kandidátok

Hoci oproti minulému analyzovanému obdobiu už uplynul viac ako mesiac, prezentácia konkrétnych kandidátov na poslancov do Európskeho parlamentu zostala až na sporadické výnimky dosť obmedzená. A to napriek tomu, že na celospoločenskej úrovni už nedominovala žiadna iná téma (predtým prebiehajúci „súboj“ o prezidentský úrad). Je pravdou, že médiá venovali prioritnú pozornosť oficiálnemu vstupu Slovenska do Európskej únie, avšak iba veľmi okrajovo využili túto príležitosť na širšie informovanie o jednotlivých kandidátoch.

Skutočnosť, že predvolebná aktivita kandidátov nebola príliš viditeľná, a že médiá sa ich kampani ani nijako špeciálne nevenovali, sa prejavila aj v tom, že boli v popredí prezentácie rôzni lídri v rôznych médiách. Celkovo najvýraznejší priestor získal v sledovanom období líder kandidátky KSS K. Fajnor (v predchádzajúcom období to bol líder kandidátky SDKÚ P. Šťastný) – 2 min. 43 sek., pričom takmer dve tretiny celkového priestoru získal v Slovenskom rozhlase (1 min. 42 sek.) Druhým najzobrazovanejším lídrom bol I. Šimko (SF) – 2 min. 24 sek., pričom najväčší priestor získal v TA3, TV Joj a v Rádiu Expres (najviac v TA3 – 1 min. 1 sek.).

Z ostatných lídrov venovali médiá výraznejší priestor ešte R. Žiakovi (koalícia ĽÚ-HZD) – najviac v TV Markíza, M.B. Nagy (MFS) – najviac v STV a E. Bauer (SMK) – najviac v Rádiu Twist.

So začiatkom oficiálnej volebnej kampane (23. mája 2004) a s blížiacim sa dňom samotných volieb akoby o čosi ustúpila už i tak opatrná prezentácia jednotlivých kandidátov v médiách, čo sa prejavilo v spôsobe zobrazovania informácií – o kandidujúcich lídroch odzneli v tomto období výlučne neutrálne referencie.

V porovnaní s predchádzajúcou správou (vydaná 27. mája 2004), kde takmer polovica lídrov (8) kandidujúcich subjektov nedostala ani sekundu spravodajského priestoru, tentokrát sa ich počet zredukoval a v tomto sledovanom období boli mimo záujmu médií traja – E. Bartošová (AŽ-OS), P. Osuský (OKS) a Š. Miľo (RKDH).

Témy

Téma volieb do EP a s ňou spojené súvisiace otázky bola počas sledovaných piatich týždňov omnoho výraznejšie v popredí, než sme zaznamenali v prvých štyroch mesiacoch roku 2004, kedy išlo vlastne iba o marginálnu tému popri téme zavŕšenia integrácie Slovenska do EÚ.
Celkový priestor, ktorý jednotlivé médiá od začiatku mája venovali voľbám do EÚ, bol porovnateľný s ďalšími dvoma ústrednými témami – všeobecnejšou témou integrácie Slovenska (najprezentovanejšia téma v piatich médiách) a s reformou zdravotníctva. Téma eurovolieb bola v sledovanom období v piatich médiách (všetky televízie a SRo) medzi prvými troma najviac diskutovanými témami. V TV Markíza išlo o vôbec najprezentovanejšiu tému, opakom boli Rádio Twist a Rádio Okey, keď v oboch to bola v poradí jedenásta téma.

Pokiaľ ide o konkrétny čas, spomedzi médií venovala téme volieb do EP najväčší priestor TV Markíza – 32 min. 12 sek., a naopak najmenej priestoru Rádio Twist – 2 min. 11 sek.
Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk a www.infovolby.sk

Vytvorenie tejto správy bolo podporené Nadáciou otvorenej spoločnosti – OSF a National Endowment of Democracy.
.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----