.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Prezentácia politických subjektov pred voľbami do NR SR 2006 (1.4. – 30.4.2006)
Pridané: 4. 6. 06
Autor: MEMO 98
Verzia pre tlač

Táto správa prináša výsledky a analýzu mediálnej prezentácie politických subjektov a ich lídrov kandidujúcich do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej NR SR). Predmetom monitoringu bolo osem celoplošných elektronických médií – STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Expres, Rádio Okey a Rádio Viva v období štyroch týždňov od začiatku apríla (1.apríl – 30. apríl 2006). Monitoring analyzuje hlavné spravodajské relácie (v prípade rádií boli sledované večerné relácie).

Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom v spravodajských reláciách a spôsob, akým boli tieto subjekty a ich kandidáti zobrazovaní (pozitívne, neutrálne a negatívne informácie).

  • Kampaň pred voľbami do NR SR sa rozbieha iba postupne - väčšina médií v apríli venovala priestor iným vnútropolitickým otázkam (predovšetkým štrajk lekárov a povodne), pričom téma volieb rezonovala v pravidelných diskusných programoch. Hoci kampani chýba výraznejšia ideologická konfrontácia, omnoho zreteľnejšie sú prezentované niektoré programové rozdiely (daňová, zdravotnícka reforma).
  • Rôzne aspekty volieb boli v médiách vysielané na úrovni tretej najviac prezentovanej témy (v šiestich médiách). Zo sledovaných médií priniesla v apríli najviac informácií o voľbách TA3, naopak najmenej Rádio Expres.
  • Najviac priestoru v monitorovaných médiách získala vládna SMK - všetky médiá o nej súhrnne informovali na priestore 52 minút 42 sekúnd, pričom spomedzi všetkých kandidujúcich subjektov získala SMK najvýraznejší priestor v troch médiách (TV Markíza, Rádio Expres a Rádio Viva).
  • SMK bola zároveň najkritizovanejším subjektom spomedzi všetkých kandidujúcich, predovšetkým v súvislosti s kauzou M. Duraya. Súhrnne na jej adresu odznelo 13 minút a 37 sekúnd negatívnych informácií, najviac v Slovenskom rozhlase (3 minúty a 6 sekúnd).
  • Z lídrov kandidátok si médiá súhrnne najviac všímali M. Dzurindu – celkovo mu ako premiérovi a predsedovi SDKÚ-DS venovali 38 minút 37 sekúnd. Ďalšími najprezentovanejšími lídrami kandidátiek boli B. Bugár (SMK) a R. Fico (Smer-SD) – nad 15 minút.

Táto správa je v poradí prvou zo správ, ktoré reflektujú prezentáciu kandidujúcich politických subjektov a ich lídrov pred voľbami do Národnej rady SR vo vysielaní celoplošných elektronických médií.

Volebná kampaň

Pre veľkú väčšinu médií je téma nadchádzajúcich parlamentných volieb dostatočne atraktívna, no napriek tomu bola vo všetkých sledovaných médiách v apríli predsa len v tieni iných vnútropolitických tém. Napriek tomu je zjavné, že s blížiacim sa termínom volieb sa frekvencia volebnej tématiky bude zvyšovať, čo potvrdzujú aj vyhlásenia samotných médií a pripravované vysielanie politickej reklamy, či predvolebných diskusií – okrem médií verejnej služby (STV a SRo), ktoré sú v zmysle zákona povinné diskusie vysielať, ohlásili podobný zámer aj súkromné celoplošné televízie (TV Markíza, TV Joj, TA3, Nautik TV a tiež AZTV z Banskej Bystrice). Hoci sa kampaň iba rozbieha a strany sa prezentujú predovšetkým vo forme billboardov, či iných vonkajších nosičov, spomenuté médiá pripravujú špeciálne vydania svojich politických talk-show (SITO a Na telo v TV Markíza, či BOX a Sedmička v TV Joj), či prispôsobujú klasické relácie predvolebným podmienkam (V politike na TA3).

V porovnaní s predchádzajúcimi voľbami, kedy bol formát predvolebných diskusií všeobecne kritizovaný, sa zrejme slovenská verejnosť dočká zaujímavého formátu aj na obrazovkách verejnoprávnej STV. Na základe doterajších príprav je zjavné, že STV si sebavedomejšie definovala svoje poslanie a predovšetkým zobrala do úvahy diváka, ktorý uprednostňuje priame interaktívne diskusie medzi kandidujúcimi subjektami a nie nudné monológy, ktorých svedkami sme boli v minulosti. V tejto súvislosti je preto dôležité vyzdvihnúť odstránenie časomiery, ktorá bola v predchádzajúcich voľbách úzkostlivo dodržiavaná, ako aj fakt, že o účastníkoch diskusií rozhodla samotná STV (podľa logických kritérií ako sú dlhodobé preferencie) a nie žreb, ako to bolo v minulosti. Ak prirátame dlhodobo kvalitné politické diskusie v súkromných médiách, potom by sme mali mať tentokrát dostatok možností získať rôznorodé informácie o kandidujúcich subjektoch, ktoré sú nevyhnutné pre informované rozhodovanie.

Legislatívny rámec

Nový volebný zákon bol prijatý v polovici druhého volebného obdobia vlády M. Dzurindu a po prvýkrát od prijatia reštriktívnej novely pred parlamentnými voľbami v roku 1998 celkom nanovo upravil pôsobenie médií, predovšetkým súkromných. Vyhovel tak po dlhom čase volaniu médií, expertov (viď správy Pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR po voľbách v 1998-2004) a mimovládnych organizácií, ktoré presadzovali zrušenie nezmyselných reštrikcií vo volebnom vysielaní médií. Zákon zároveň takpovediac uvoľnil vedenie celej kampane - keďže zákon už neobsahuje jej definíciu a takisto zrušil oficiálne časové vymedzenie kampane (stanovil iba obdobie pre vysielanie politickej reklamy), kandidujúce subjekty mohli s vlastnou propagáciou začať v podstate okamžite po zaregistrovaní Ústrednou volebnou komisiou (27. marca). Táto zmena umožnila kandidujúcim stranám vačšiu voľnosť pri plánovaní a vedení kampane, čomu vo výraznej miere pomohlo aj ďalšie nóvum – zrušenie limitu finančných prostriedkov (v minulosti 12 miliónov Sk) použitých v kampani.

Z pohľadu médií je najvýznamnejšou zmenou konečne aj plnohodnotné zapojenie súkromných médií do priebehu kampane, čo je v konečnom dôsledku nesporným prínosom pre občanov. Zákon zaviedol vysielanie platenej politickej reklamy, pričom cena sa formuje vo vzájomnom vzťahu ponuka televízie – dopyt strán. Hoci zákon vymedzil maximálny rozsah času určeného na politickú reklamu (10 hodín celkovo, maximálne 30 minút pre stranu/koalíciu), reálne sa neočakáva, že by sa kandidujúce subjekty dovolávali ešte väčšieho priestoru. Obzvlášť, keď možnosť zviditeľniť sa prostredníctvom reklamy pravdepodobne nevyužijú všetky subjekty. Pre médiá je v tejto súvislosti veľmi dôležitým faktom, že zodpovednosť za obsah vysielanej reklamy nesú samotné politické strany.

Najviac vítaným aspektom nového volebného zákona je možnosť vysielať predvolebné diskusie v súkromných médiách. Práve živé diskusie za účasti kandidátov môžu pri atraktívnom formáte, ktorý politikov prinúti k bezprostrednej konfrontácii názorov, priniesť voličom informácie dôležité pre kvalifikované volebné rozhodovanie.

Na druhej strane, ako možno nie celkom nevyhnutnou novinkou je úplne odstránenie predvolebného moratória, čo prakticky znamená, že strany môžu viesť volebnú agitáciu aj počas volebného dňa. Je otázne, ako bude túto možnosť vnímať slovenská verejnosť, keďže v minulosti zákon takúto agitáciu neumožňoval. Všetky ďalšie volebné zákony platné na Slovensku , ako aj prax iných krajín totiž poznajú tzv. obdobie ticha pred dňom volieb – od 24 do 48 hodín, ktoré je vhodné na strávenie všetkých dovtedajších informácií. Keďže zákon týmto uvoľnením vybočuje spomedzi ostatných volebných úprav, ktoré ponechávajú 48 hodinové moratórium, ide o ďalší dôvod, pre ktoré by malo zmysel uvažovať o prijatí jednotného volebného kódexu, ktorý by jednotne upravil pôsobenie médií, ako aj iné volebné inštitúty (postavenie a kompetencie volebných komisií, štatút volebných pozorovateľov, atď).

Politické subjekty

Celkovo venovali médiá najväčší priestor vládnej Strane maďarskej koalície (SMK) – súhrnne 52 min. 42 sek., pričom najviac priestoru jej poskytli tri z ôsmich monitorovaných médií (TV Markíza, Rádio Expres a Rádio Viva). Najvýraznejší časový priestor jej poskytol Slovenský rozhlas (11 min. 39 sek.). Pokiaľ ide o percentuálny podiel politicky relevantných informácií (t.j. takých, ktoré nejakým spôsobom súviseli s politikou a boli teda predmetom monitoringu), najviac SMK získala v TV Markíza (18,2%). Výrazný priestor venovaný SMK súvisí predovšetkým s pomerne medializovanou kauzou M. Duraya a jeho jazdy pod vplyvom alkoholu. Vzhľadom na záver funkčného obdobia parlamentu venovali médiá rozsiahlejší priestor aj úradujúcemu predsedovi NR SR a zároveň lídrovi kandidátky SMK B. Bugárovi.

Druhým najprezentovanejším subjektom bol dlhodobo preferenčne najsilnejší opozičný Smer – Sociálna demokracia (Smer-SD), ktorému médiá venovali celkovo priestor 45 min. 8 sek. Smer-SD získal najväčší priestor v oboch médiách verejnej služby a v súkromnej TA3. Pozornosť pútali takmer všetky vyjadrenia tohto subjektu, predovšetkým útoky na stranu vládnej SDKÚ-DS (napr. v súvislosti s návštevou predsedu EK J. M. Barrosa), ako aj dlhodobá kritika viacerých opatrení vlády. Tretím subjektom, ktorý dostal v monitorovaných médiách celkovo najväčší priestor, bola vládna SDKÚ-DS – 38 min. 30 sek., pričom bola najprezentovanejším subjektom v TV Joj.

Zároveň je nutné spomenúť, že všetky sledované médiá venovali dominantný priestor vláde SR – podiel politických informácií sa pohyboval od 24,2% (TV Joj) až po pomerne výrazný priestor 62,9 %, ktorý vláda SR získala v Rádiu Expres (všetky monitorované rádiá prezentovali vládu na úrovni vyššej ako 40%).

Čo sa týka spôsobu informovania o jednotlivých subjektoch, viac ako 80% informácií bolo neutrálnych a okolo 13% negatívnych. Celkovo päť subjektov bolo zobrazených výlučne neutrálne (Nádej, Misia 21, OKS, Strana občianskej solidarity a Slovenská ľudová strana). Pri všetkých ostatných stranách (o ktorých odznela čo len sekunda politických informácií) prevažovali negatívne informácie nad pozitívnymi (ako už bolo spomenuté, dominovali neutrálne zmienky). Najnegatívnejšie vyznel obraz SMK (predovšetkým v spojení s kauzou M. Duraya) a SDKÚ-DS (ako terč kritiky viacerých subjektov, predovšetkým zo strany opozičnej strany Smer-SD).

Spomedzi 21 kandidujúcich subjektov neinformovali médiá v priebehu apríla o piatich z nich. Boli to – Ľavicový blok, Strana demokratickej ľavice, SLNKO, Prosperita Slovenska a Agrárna strana vidieka.

Lídri kandidátok

Ako už bolo naznačené, médiá venovali výraznejší priestor téme nadchádzajúcich parlamentných volieb a samotným politickým predstaviteľom predovšetkým počas pravidelných diskusných programov, naopak v aprílovom spravodajstve monitorovaných médií ešte nedominovala téma volieb a s ňou súvisiaca prezentácia kandidujúcich subjektov.

Monitorované médiá nevenovali za sledované obdobie ani sekundu spravodajského priestoru lídrom 10 strán (J. Kalman (ĽB), C. Betuš (SOS), L. Kozmon (SDĽ), J. Ľupták (ZRS), V. Móric (SLNKO), P. Tatár (OKS), F. A. Zvrškovec (Prosperita), J. Vaškeba (ASV) a A. Novotná (Nádej)). Naopak celkovo najvýraznejší priestor získal v sledovanom období líder kandidátky SDKÚ-DS a úradujúci premiér M. Dzurinda, ktorý bol v kombinácii oboch pozícií najprezentovanejším lídrom spomedzi všetkých. Celkovo mu médiá poskytli 38 min. 37 sekúnd (vyše 30 minút ako predsedovi vlády), pričom najviac z uvedeného priestoru získal v Slovenskom rozhlase (9 min. 21 sek.). Na druhej strane práve SRo a Rádio Expres boli jedinými médiámi, ktoré zobrazili lídra SDKÚ-DS len v jeho oficiálnej pozícii, teda ako premiéra. Druhým najzobrazovanejším lídrom bol B. Bugár (SMK) – 16 min. 10 sek., ktorý po premiérovi získal najväčší priestor v piatich médiách (TV Markíza a všetky sledované rádiá). Aj v jeho prípade však výraznú časť predstavovalo pôsobenie v pozícii zastupujúceho predsedu NR SR. Tretí v poradí bol líder preferenčne najsilnejšej strany Smer-SD R. Fico – v súhrne 15 min. 4 sekundy, pričom bol najprezentovanejší (po premiérovi) v STV a v TA3. Z ostatných lídrov venovali médiá výraznejší priestor ešte V. Mečiarovi z ĽS-HZDS (10 min. 20 sek.), Z. Martinákovej zo SF (6 min. 3 sek.) a P. Hrušovskému z KDH (5 min. 49 sek.).

Čo sa týka spôsobu informovania o jednotlivých kandidátoch, slovenské médiá sa už dlhodobo snažia informovať predovšetkým neutrálne. Táto tendenciu potvrdil aj aprílový monitoring, keď informácie o zobrazených lídroch boli dominantne neutrálne, v prípade I. Šimka (Misia 21) výlučne neutrálne. V prípade dvoch lídrov bolo prezentácia prevažne neutrálno-pozitívna (E. Černá z ANO a B. Bugár z SMK), naopak pri ostatných prevažne neutrálno-negatívna. Pričom na adresu štyroch lídrov (Z. Martináková zo SF, M. Maxon z HZD, J. Slota z SNS a J. Ševc z KSS) sa neobjavila ani jedna pozitívna zmienka.

Témy

Téma parlamentných volieb a s ňou súvisiace otázky (volebné programy, volebné spory, podpora zo zahraničia, povolebný vývoj) nebola počas apríla určujúca, keď dominantnou témou (vo všetkých médiách) bol predovšetkým „štrajk lekárov“. Ďalšou pomerne pertraktovanou témou boli tiež „povodne“ v niektorých oblastiach Slovenska.

Téma kampane bola vo vačšine médií (v šiestich) na úrovni tretej najzobrazovanejšej témy, s výnimkou Rádia Expres a Slovenského rozhlasu. Kým vo vysielaní SRo mali v apríli okrem vyššie spomenutých dominantných tém zastúpenie ešte aj niektoré dlhodobé témy (nezamestnanosť, dôchodková reforma), Rádio Expres venovalo téme volieb do NR SR iba minimálny priestor (neobjavila sa medzi prvými 10 témami).

Pokiaľ ide o celkový čas, téme „kampaň 2006“ a s ňou súvisiacim témam (volebné spory, volebné programy atď.) venovala najväčší priestor TA3 – viac ako 20 min spravodajského priestoru.


Vytvorenie tejto správy bolo podporené Nadáciou otvorenej spoločnosti – OSF v rámci projektu Infovoľby.


Prílohy:

[pdf] Kompletná správa vo formáte PDF
[pdf] Tabuľky: všetky médiá
[pdf] Tabuľky: STV
[pdf] Tabuľky: Markíza
[pdf] Tabuľky: Joj
[pdf] Tabuľky: TA3
[pdf] Tabuľky: Slovenský rozhlas
[pdf] Tabuľky: Expres
[pdf] Tabuľky: Okey
[pdf] Tabuľky: Viva
[pdf] Grafy: STV
[pdf] Grafy: Markíza
[pdf] Grafy: Joj
[pdf] Grafy: TA3
[pdf] Grafy: Slovenský rozhlas
[pdf] Grafy: Expres
[pdf] Grafy: Okey
[pdf] Grafy: Viva
.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----