.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Prezentácia kandidátov na prezidenta a politickej scény v médiách (20. 2. – 5. 3. 2009)
Pridané: 12. 3. 09
Autor: MEMO 98
Verzia pre tlač

Táto správa nadväzuje na analýzy zobrazovania politických subjektov a ich predstaviteľov, ktoré MEMO 98 dlhodobo realizuje na Slovensku ako aj v zahraničí. Zároveň ide o v poradí druhú správu, ktorá analyzuje prezentáciu kandidátov pred prezidentskými voľbami 2009 (prvá správa uverejnená 12. februára 2009 zobrazovala prezentáciu potenciálnych kandidátov na konci roka 2008, nasledujúca prinesie prezentáciu kandidátov v prvých 10 dňoch kampane). Mediálny monitoring je realizovaný v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, podporeného nadáciou NOS-OSF.

Správa okrem výsledkov mediálnej prezentácie oficiálnych kandidátov prináša aj zobrazenie vybraných politických subjektov (vláda SR, parlamentné politické strany) a ich predstaviteľov v celoplošných televíziách – STV, TV Markíza, TV Joj a TA3 v období dvoch týždňov pred začiatkom oficiálnej volebnej kampane (20.2. – 5.3.2009). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie vybraných médií.
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný kandidátom a zároveň spôsob (pozitívny/neutrálny/negatívny), akým boli kandidáti zobrazovaní.

  • Legislatíva pred kampaňou limitovala voľnú súťaž kandidátov – dôsledkom bolo minimum informácií o kandidátoch (v súhrne iba niečo viac ako 10 minút).
  • Najviac prezentovaným kandidátom bol súčasný prezident Ivan Gašparovič – médiá mu venovali takmer polovicu celkového priestoru – 4 minúty 16 sekúnd.
  • STV venovala kandidátom najviac času – 3 minúty 25 sekúnd. Z toho však až 80% tvorili informácie o prezidentovi Gašparovičovi (2 minúty 44 sekúnd).
  • Iveta Radičová bola najprezentovanejšou kandidátkou v dvoch súkromných médiách – v TV Markíza a v TV Joj.
  • Médiá venovali súhrnne takmer 60% vláde, z politických strán najviac KDH (9,6%) a z politických predstaviteľov R Ficovi (38,7%).
  • STV bola jediným médiom, ktoré prinieslo o vláde viac pozitívnych ako negatívnych informácií.
  • Najviac zobrazovaná bola téma prezidentských volieb v TA3, ktorá jej venovala niečo viac ako 11 minút.

    Legislatívne prostredie

    Podľa zákona o prezidentských voľbách (46/1999 Z.z.) sa oficiálna kampaň začína len 15 dní pred voľbami (6. marca) a končí 48 hodín pred samotným dňom volieb (19. marca o 7.00). V skutočnosti tak majú kandidáti na kampaň iba necelé 2 týždne, presnejšie 13 dní. Svoj úmysel kandidovať pritom museli kandidáti podať najneskôr do 29. januára a predseda NR SR musel o prijatí či odmietnutí návrhov rozhodnúť najneskôr do 5. februára – v skutočnosti však o kandidátoch informoval už 3. februára. Nastala tak absurdná situácia - rovnako z hľadiska kandidátov, ako z pohľadu voličov – viac ako mesiac nemohli kandidáti viesť svoju kampaň, médiá o nich nemohli plnohodnotne informovať a občania postupne formovať svoj názor.

    Zákon, ktorý od svojho prijatia v roku 1999 takmer nepoznal zmenu, celkom evidentne dosiahol limit zmysluplnosti niektorých ustanovení. Ustanovenia o dĺžke oficiálnej kampane a jej previazaní s momentom registrácie ukazujú, že jeho novelizácia je veľmi akútna, pretože v súčasnej podobe limituje to, čo by mal kvalitný volebný zákon poskytovať predovšetkým – zmysluplné, otvorené a férové podmienky pre kandidátov a čo najširšiu možnosť získania kvalitných informácií pre občanov.

    V minulosti sme už viackrát poukázali na skutočnosť (spolu s niektorými ďalšími mimovládnymi partnermi), že je nevyhnutná komplexná revízia všetkých našich volebných zákonov, aby sa odstránili nezrovnalosti a zosúladili rôzne volebné praktiky upravujúce rôzne typy volieb do jednotného volebného kódexu. Súčasný stav, keď takmer každý zákon upravuje pôsobenie médií a kandidátov počas volebnej kampane odlišným spôsobom, je nielen absurdný, ale hlavne kontraproduktívny.

    Cieľom monitoringu bolo predovšetkým zistenie, ako sa médiá vyrovnali s daným legislatívnym stavom ako aj s možným politickým tlakom, ktorý v čase volieb prirodzene narastá. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj fakt, že podľa nedávno zverejnenej správy Televízia v Európe: Doplňujúce správy 2008 sa od parlamentných volieb v roku 2006 politické zasahovanie do médií verejnej služby na Slovensku zintenzívnilo. V správe sa okrem iného spomína aj výrok súčasného prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý na začiatku roka 2008 pre Slovenský rozhlas povedal, že orgány štátu by „mali by mať svoje médiá, ktoré by prezentovali rozhodnutia vlády, názory vlády, parlamentu a tých, ktorí riadia štát". V tejto súvislosti nás preto zaujímalo, či sa spomínaný tlak premietol aj do spôsobu, akým médiá spravodajsky pokrývali aktivity kandidátov na prezidenta pred začiatkom oficiálnej volebnej kampane a tiež ako sa tejto úlohy zhostila STV, ako médium financované všetkými občanmi.

    Prezentácia kandidátov

    Ako už bolo naznačené, médiá nemali reálnu šancu venovať adekvátny priestor prezentácii kandidátov, keďže ich kampaň bola v sledovanom období zakázaná. S blížiacim sa dňom začiatku kampane sa však logicky záujem médií stupňoval. Počas monitorovaného obdobia sa téme prezidentských volieb najviac venovala spravodajská TA3, ktorá jej venovala 11 minút a 5 sekúnd, čo však predstavuje menej ako 1 minútu priestoru denne (v TA3 išlo o tretiu najzobrazovanejšiu tému). Ostatné televízie sa téme venovali ešte okrajovejšie, STV a TV Markíza na úrovni 6-7 minút. Najmenší priestor venovala v uvedenom „hluchom“ období téme TV Joj – iba 4 min 31 sekúnd. S tým je spojená otázka, či sa daný legislatívny rámec, ktorý pripúšťa bežné spravodajské informovanie, nedal predsa len informačne využiť viac. V danom období v médiách dominovali predovšetkým otázky dopadu finančnej krízy a súvislosti tragédie v Polomke (tieto 2 témy dominovali vo všetkých médiách).

    Pokiaľ ide o samotných kandidátov, celkovo venovali médiá najvýraznejšiu pozornosť súčasnému prezidentovi a kandidátovi dvoch koaličných strán Ivanovi Gašparovičovi - v súhrne všetkých médií to boli 4 min 16 sekúnd (alebo 42,2%). Z toho až takmer dve tretiny získal v STV (2 min 44 sekúnd), kde jeho priestor zároveň predstavoval až 80% z celkového času venovaného kandidátom. Navyše bol ako jediný okrem neutrálneho spôsobu zobrazený aj pozitívne, čo bolo spojené aj s faktom, že mal ako jediný z kandidátov priestor na priamu reč – jeho zobrazenie teda nebolo „odkázané“ na vyjadrenia iných, resp. na sprostredkované informácie, ako tomu bolo u ostatných kandidátov. Informovanie o iných kandidátoch bolo v spravodajstve STV zanedbateľné a nepresiahlo 10 sekúnd na kandidáta. STV informovala o prezidentovi Gašparovičovi primárne v súvislosti s výkonom jeho funkcie a bola veľmi opatrná a minimalistická vo svojej snahe predstaviť kandidátov v širšom kontexte. Tento prístup opäť raz naznačuje tendenciu STV vyhovieť formálnym pravidlám o vyváženosti (spôsobom „nepohnevať si nikoho“), no postráda skutočný informačný rozmer. Okrem iného takýto prístup odráža aj vyššie spomínané úvahy prezidenta o potrebe informovať o činnosti predstaviteľov štátu. Ivan Gašparovič dostal najviac priestoru zo všetkých kandidátov aj v TA3 – priestor, ktorý spravodajská televízia venovala jednotlivým kandidátom bol však rozdelený rovnomernejšie (celkovo 40 sekúnd alebo 37% zo všetkých kandidátov). Všetky informácie, ktoré odzneli o I. Gašparovičovi mali buď neutrálny alebo pozitívny charakter.

    Druhou výrazne prezentovanou kandidátkou bola kandidátka opozície Iveta Radičová - v súhrne všetkých médií to boli 3 min 13 sekúnd (čo predstavuje 31,8%). Najzobrazovanejšou kandidátkou bola v dvoch dominantných súkromných médiách – v TV Markíza o nej odzneli informácie na priestore 1 min 27 sekúnd (45,8% zo všetkých kandidátov) a v TV Joj to bola 1 min 12 sekúnd (69,2%). Dôležité je v tejto súvislosti spomenúť, že I. Radičová bola jediná z kandidátov, o ktorej odzneli aj negatívne informácie, v rozsahu dokonca presahujúcom pozitívne informácie, spomenuté na jej adresu. Išlo o príspevky vysielané oboma spomenutými súkromnými médiami, konkrétne o negatívnom postoji katolíckej cirkvi a jej predstaviteľa arcibiskupa Baláža k podpore jej kandidatúry zo strany KDH.

    Treťou najzobrazovanejšou kandidátkou bola Zuzana Martináková s 1 min 1 sekundou (alebo 10%), pričom najviac informácií o nej priniesla TV Markíza (35 sekúnd). Naopak, najmenej informácií odznelo v súhrne všetkých médií o F. Mikloškovi (23 sekúnd), M. Melníkovi (21 sekúnd) a M. Sidorovi (18 sekúnd, čo predstavuje pre každého z nich priestor na úrovni 3-4%). Prezentácia všetkých kandidátov s výnimkou spomenutých I. Gašparoviča a I. Radičovej bola takmer výlučne neutrálna, čo tiež odráža celkovú opatrnosť médií pred začiatkom oficiálnej kampane.

    Čo sa týka prezentácie vlády, podobne ako v minulosti, informácie o jej aktivitách v politickom spravodajstve opätovne jednoznačne prevládali. V porovnaní so správou, ktorá mapovala prezentáciu politických subjektov na konci roka 2008 (24.11.-7.12.2008) sa v tomto monitorovanom období podiel celkových informácií o vláde opätovne zvýšil - v STV zo 44,8% na 63,2%, na Markíze zo 43,8% na 53,6%, v TV Joj z 39% dokonca na 72,6% a v TA3 zo 46,9% na 55,4%. Je to návrat k dlhodobo sledovanému trendu dominantného podielu informácií o vláde, keď v období pred 2 rokmi (15.2 – 7.3 2007) podiel informácií o vláde dosiahol až takmer 75% (na STV) – vtedajšie monitorované obdobie bolo však poznačené faktom, že dňa 2. marca 2007 vybuchol muničný sklad vo VOP Nováky, čo malo priamy vplyv na nárast informácií o vláde. Znížený podiel vlády v monitoringu obdobia na konci roka 2008 bol zasa reflexiou blížiaceho sa konca roka a menšou aktivitou exekutívy. Hoci polovičný podiel z politicky relevantných informácií o vláde nevybočuje zásadne z dlhodobého priemeru (podobný priestor poskytovali televízie aj vláde M. Dzurindu), hodnoty nad 60% už vzbudzujú opodstatnené otázky o miere vyváženosti a primeranosti. Obzvlášť keď STV na rozdiel od TV Joj je televíziou, ktorá venuje politickému spravodajstvu najviac priestoru (spolu s TA3), a ktorá bola v sledovanom období jedinou, v ktorej spravodajstve prevažovali o vláde pozitívne informácie nad negatívnymi.

    Výsledky monitoringu za sledované obdobie potvrdzujú predchádzajúce zistenia, že spravodajstvo STV je opatrné až servilné v spôsobe, akým prezentuje aktivity vládnej moci. Preto musíme zopakovať závery z poslednej správy, že takýto spôsob prezentácie pripomína skôr minulosť, kedy nebolo prvoradým kritériom zastupovať záujmy občanov a nastavovať kritické zrkadlo politikom, ale skôr sa zohľadňovali ich priority a záujmy.

    Politické strany a hnutia

    Z prezentácie ostatných politických strán a hnutí vyplýva, že sa v porovnaní s prezentáciou vlády práve naopak znížil celkový podiel informácií, ktoré im jednotlivé televízie v spravodajských reláciách venovali. To bolo badateľné predovšetkým u koaličných strán, ktoré boli celkovo prezentované menej ako opozícia, pretože ich jednotliví členovia vystupovali predovšetkým ako členovia vlády, resp. rezortní ministri. Vo všetkých médiách súhrnne získali opozičné strany KDH (9,6%), SDKÚ-DS (7,2%), opozícia všeobecne (5,1%) a až potom koaličná SNS (4,9%).

    Pokiaľ ide o spôsob informovania o jednotlivých subjektoch, podobne ako u vlády, celkom jednoznačne dominovala neutrálna prezentácia. V každom z médií sa objavili strany, na ktorých adresu odzneli iba neutrálne informácie – STV (SNS, ĽS-HZDS, KDS), TV Markíza (SMK, KDS), TV Joj (SNS, SMK, KDS), TA3 (KDS), z čoho vyplýva, že o KDS teda odzneli výlučne neutrálne informácie. Zaujímavým je tiež fakt, že TV Joj zobrazila predstaviteľov strany SMER-SD výlučne ako predstaviteľov vlády. Pokiaľ ide o podiel neutrálnych informácií o sledovaných politických stranách, najvyšší podiel neutrálnych informácií bol zaznamenaný na STV (88%) a TA3 (83%), čo potvrdzuje výsledky za predchádzajúce obdobie. Najmenší podiel neutrálnych informácií o politických stranách odznel v TV Markíza (71%). Vo všetkých médiách v tejto súvislosti zároveň prevažovali kritické zmienky nad pozitívnymi, pričom ich najväčší podiel sme zaznamenali v TV Markíza (22%). Naopak, podiel negatívnych správ bol jednoznačne najmenší na STV (6%), pričom verejnoprávna televízia mala aj najvyšší podiel pozitívnych správ (6%) – čo opätovne potvrdzuje trend z minulého monitorovaného obdobia.


    Politickí predstavitelia

    Najvýraznejší priestor z politických predstaviteľov získal predseda vlády Róbert Fico, keď mu všetky médiá súhrne poskytli viac ako 23 minút. Najviac o ňom informovala TA3 (takmer 7 minút) – v súhrne všetkých médií venovali médiá premiérovi 38,7% z času venovaného členom vlády a až 78,2% z času venovaného trom najvyšším ústavným činiteľom. Premiérovi venovali bez výnimky najviac priestoru všetky monitorované televízie. Celkovo druhým najzobrazovanejším politikom bol minister hospodárstva Ľ. Jahnátek (takmer 7 minút) a tretím minister školstva Ján Mikolaj (takmer 6 minút).

    Mediálne efekty

    Snahou monitoringu je okrem informovania, akým spôsobom médiá prezentujú politické udalosti, aj snaha upozorňovať na profesionálne nedostatky, či nedodržanie základných novinárskych princípov. V monitorovanom období sme zaznamenali tieto momenty:
    • Vyváženosť – viaceré médiá (TV Markíza, TV Joj, TA3) mali problémy s dôsledným naplnením kritéria vyváženosti, keď pri kritike na adresu vlády použili nie celkom súvisiace archívne vyjadrenia. Takisto sme zaznamenali, že výber expertov je niekedy relatívne povrchný, či selektívny v prospech opozície, pričom neponúka vždy nezávislý odborný pohľad, ale slúži len na potvrdenie, alebo vyvrátenie politických stanovísk. Na druhej strane STV využíva nezávislý pohľad úplne minimálne.
    • Relevancia/vecnosť – predovšetkým TV Joj sa venuje politickým udalostiam iba čiastočne a často zo špeciálneho pohľadu, ktorý výrazne akcentuje expresívne výrazy, nie výnimočne zveličené. Dôsledkom inej redakčnej politiky sa tak do spravodajskej relácie často nedostanú niektoré relevantné udalosti (stretnutie premiéra s odbormi v súvislosti s ich postojom na vývoj platov po vypuknutí finančnej krízy).
    • Investigatívnosť - STV pri prezentácii niektorých tém postrádala snahu o hlbšiu analýzu problému, nezriedka sa uspokojila s povrchnou prezentáciou viacerých stanovísk, resp. s oficiálnym stanoviskom bez komplexnejšieho vysvetlenia (reportáž z konferencie o solidarite). Takýto spôsob navodzuje dojem akéhosi povinného informovania, informovania bez skutočnej ambície priniesť do problému vlastný pohľad.


    Táto správa bola vytvorená v rámci projektu informačného portálu www.infovolby.sk, realizovaného vďaka podpore Nadácie Otvorenej Spoločnosti - Open Society Fund (NOS-OSF).

    Prílohy:
    [pdf] Grafy a tabuľky - Všetky médiá
    [pdf] Grafy a tabuľky - STV
    [pdf] Grafy a tabuľky - TV Markíza
    [pdf] Grafy a tabuľky - TV Joj
    [pdf] Grafy a tabuľky - TA3
  • .
    ----
    .
    ----
    .
    ----
    .
    Žiadne novinky...
    ----


    infovolby.sk na facebooku

    Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

    OSF

    MEMO



    SITA

    Paneurópska vysoká škola

    ----