.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Prezentácia politických subjektov a ich lídrov vo voľbách do EP (1.1.2004 - 30.4.2004)
Pridané: 27. 5. 04
Autor: MEMO 98
Verzia pre tlač

Uverejnené 27. mája 2004

 Grafy
Táto správa prináša výsledky mediálnej prezentácie politických subjektov a ich lídrov kandidujúcich do Európskeho parlamentu (EP). Predmetom monitoringu boli celoplošné elektronické médiá - STV, TV Markíza, TA3, TV Joj, Slovenský rozhlas, Rádio Twist, Rádio Expres a Rádio Okey v období prvých štyroch mesiacov tohto roku (1.1.2004 - 30.4.2004). Monitoring zahŕňal hlavné spravodajské relácie (v rozhlasových médiách boli monitorované večerné relácie a v prípade TA3 to bol spravodajský blok vysielaný o 20. hodine).
Sledovanými kategóriami boli priestor venovaný sledovaným subjektom a zároveň spôsob, akým boli tieto subjekty a ich jednotliví členovia zobrazovaní.
  • Téma volieb do Európskeho parlamentu bola v pozadí iných tém, iba v Slovenskom rozhlase bola medzi prvými piatimi.
  • V súvislosti s voľbami do EP bola najvýraznejšie prezentovaná koaličná Aliancia nového občana - všetky médiá o nej súhrnne informovali na priestore 16 minút 52 sekúnd, pričom najvýraznejší priestor získala ANO v štyroch médiách (TV Markíza, TA3, STV a Rádio Twist).
  • V jednotlivých médiách získali najväčší priestor viacerí lídri kandidátok - P. Šťastný (TV Joj a Rádio Okey), J. Heriban (TV Markíza, TA3), K. Fajnor (SRo, Rádio Twist), S. Kozlík (STV), P. Súlovský (Rádio Expres).
  • Kampaň zostáva informačne nevýrazná aj po jej oficiálnom začiatku - aj v dôsledku problematickej právnej úpravy a úzkostlivého prístupu STV.
Táto správa je prvou zo správ, ktoré budú reflektovať prezentáciu politických subjektov a ich lídrov v súvislosti s voľbami do EP vo vysielaní celoplošných elektronických médií.

Volebná kampaň

V slovenskej verejnosti sa už začína prejavovať určitý syndróm unavenosti z volebných aktov (po dvoch kolách prezidentských volieb a referende pôjdu občania v tomto roku už tretí krát k volebným urnám), čo sa podľa odborníkov môže podpísať pod nižšiu volebnú účasť v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu (EP). Na druhej strane sa však ťažko ubrániť dojmu, že dochádza k podceňovaniu významu blížiacich sa volieb. Po slabej informačnej kampani pred referendom o vstupe do EÚ pod "taktovkou" vlády (konkrétne vicepremiéra P. Csákyho), kde výrazne absentovala diskusia o výhodách a nevýhodach integrácie, sa tentokrát vládny kabinet rozhodol nevyčleniť na kampaň pred voľbami do EP žiadne prostriedky a všetko ponechať na kandidujúce politické subjekty.

Hoci sa oficiálna časť kampane len začala, už dnes možno skonštatovať, že kampaň na STV zrejme neprispeje výraznou mierou k lepšej informovanosti voličov. Do určitej miery za to môže zákon o voľbách do EP, ktorý na rozdiel od iných volebných zákonov definuje volebnú kampaň v médiách pomerne neštandardne. V zákone sa napríklad úplne zrušil tzv. inštitút voľného času, ktorý má slúžiť predovšetkým menej známym politickým stranám, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na nákup platenej politickej reklamy a zároveň nie sú ako mimoparlamentné subjekty mediálne známe, na prezentáciu svojich volebných programov a vízií. Napríklad Česká televízia (ČT) má zákonnú povinnosť vyčleniť na kampaň celkom 14 hodín vysielacieho času (naša STV môže vyčleniť maximálne 5 a to na platenú politickú reklamu), čím na každý subjekt pripadne takmer polhodina. Ako potvrdil pre MEMO 98 jej hovorca Martin Krafl, ČT poskytne vysielací čas pre volebné spoty zadarmo. Taktiež je úplne neštandardné, aby sa na platenú politickú reklamu vzťahovali rovnaké kritéria ako na bežnú komerčnú reklamu (čiže aby sa na ňu spoločne s ostatnou reklamou vzťahoval 3 percentný denný limit), výsledkom čoho sú 20 sekundové šoty, ktoré už kritizovali viaceré politické strany a napríklad KDH, ANO, SMK či ĽS-HZDS o ne neprejavili záujem.

Zákon o voľbách do EP však nezabraňuje verejnoprávnym médiám, aby poskytli priestor na kampaň v rámci spravodajských a publicistických relácii - jedinou podmienkou je nestrannosť a vyváženosť, čo však rozhodne neznamená, že 17 kandidujúcich subjektov musí dostať rovnaký časový priestor (médiá si majú právo zvoliť kritérium, podľa ktorého budú dávať priestor jednotlivým politickým stranám v rámci spravodajstva a publicistiky - napr. dlhodobé prieskumy verejnej mienky). Spomínaná Česká televízia pripravuje v súvislosti s voľbami špeciálne spravodajské programy a relácie, dokonca si objednala vlastný exkluzívny výskum, a pripravuje aj špeciálne volebné vysielanie. Naše verejnoprávne médiá už naznačili, že sa téme volieb do EP okrem volebných šotov nebudú venovať v rámci svojich diskusných relácií. STV ústami svojho hovorcu dokonca už dopredu avizuje, že ak bude účasť nízka, na vine je "celková atmosféra v spoločnosti, kde nie je záujem o politiku". V STV budú dávať pozor, aby "niekoho nezvýhodnili alebo nepoškodili". Fakt, že týmto alibistickým prístupom opäť maximálne znevýhodnia a poškodia diváka a platcu koncesionárskych poplatkov, však zrejme nepatrí medzi rozhodujúce činitele pri plánovaní stratégie volebnej kampane v našej verejnoprávnej televízii.

Politické subjekty

Celkovo venovali médiá najväčší priestor koaličnej Aliancii nového občana (ANO) - súhrnne 16 min. 52 sek., pričom najviac priestoru jej poskytli štyri médiá (STV, TV Markíza, TA3 a Rádio Twist) - najvýraznejší podiel, aj absolútny časový priestor TV Markíza (49,6%, resp. 6 min. 10 sek.). Jedným z dôvodov bola aj skutočnosť, že ANO bolo jednou z prvých strán, ktoré prezentovalo svoju kandidátku pre blížiace sa voľby, ktorá sa zároveň stala aj predmetom medializovaných vnútrostraníckych sporov.

Druhou najprezentovanejším subjektom bola koalícia SNS-PSNS, ktorej médiá venovali spoločný priestor 10 min. 33 sek., keď išlo o najzobrazovanejší subjekt v SRo a v Rádiu Expres. Pozornosť médií pútal predovšetkým spor o samotnú legitimitu straníckych predstaviteľov oboch strán kandidujúcej koalície. Tretím subjektom, ktorý dostal celkovo najväčší priestor bola vládna SDKÚ - 6 min. 26 sek., pričom bola najprezentovanejšou stranou v TV Joj a v Rádiu Okey.

Strana SMER ako ratingovo najsilnejšia strana získala v sledovanom období v médiách až ôsmy najväčší priestor - súhrnne 2 min. 22 sek.

Spomedzi 17 kandidujúcich subjektov neinformovali médiá o šiestich z nich - boli to Maďarská federalistická strana (MFS), Živnostenská strana SR (ŽSSR), Demokratická únia Slovanska (DÚ), Aktívne ženy - Os Slovenska (AŽ-OS), Občianska konzervatívna strana (OKS) a Rómske kresťanské demokratické hnutie v SR (RKDH).

Pokiaľ ide o spôsob informovania, o žiadnom z kandidujúcich subjektov neodznela v súvislosti s voľbami do EP ani jedna negatívna zmienka. Médiá o stranách a koalíciách informovali takmer výlučne neutrálnym spôsobom, jedine na adresu SDKÚ (5), SNS-PSNS (3) a KDH (2) odznelo niekoľko pozitívnych referencií.

Lídri kandidátok

Prezentácia konkrétnych kandidátov na poslancov do Európskeho parlamentu bola až na sporadické výnimky pomerne obmedzená, aj v dôsledku prebiehajúceho "súboja" o prezidentský úrad, ktorý vyvrcholil v polovici apríla. Hoci ani jeden z kandidátov do EP priamo nefiguroval v prezidentskej volebnej kampani, médiá a rovnako aj väčšina politických subjektov upriamovala pozornosť týmto smerom a voľby do EP boli takmer mimo ich záujmu.

Skutočnosť, že predvolebná aktivita kandidátov nebola príliš viditeľná, sa prejavila aj v tom, že jednotlivé médiá venovali pozornosť viacerým lídrom. Celkovo najvýraznejší priestor bol poskytnutý lídrovi kandidátky SDKÚ P. Šťastnému - 4 min. 12 sek., pričom spomedzi všetkých lídrov bol najzobrazovanejší v TV Joj a v Rádiu Okey (TV Joj mu venovalo najväčší priestor - 1 min. 12 sek). Kandidát SDKÚ bol zároveň jediným, o ktorom médiá informovali s výraznejšou prevahou pozitívnych informácií - 5 oproti žiadnej negatívnej zmienke (o ostatných lídroch odzneli takmer výlučne neutrálne informácie, naopak nezaznamenali sme ani jedinú negatívnu).

Druhým lídrom, ktorému venovali médiá predsa len zvýšenú pozornosť, bol J. Heriban (kandidát ANO) - celkovo mu médiá poskytli 2 min. 37 sek., pričom v TA3 a TV Markíza získal spomedzi všetkých lídrov najväčší priestor. Z ostatných čelných kandidátov to boli ešte S. Kozlík (ĽS-HZDS), P. Súlovský (SNS-PSNS) a K. Fajnor (KSS), ktorým médiá venovali porovnateľný priestor - na úrovni 1 min. 50 sek. Zároveň to boli aj lídri, ktorí v niektorom z monitovaných médií získali najväčší priestor - K. Fajnor v SRo a v Rádiu Twist, S. Kozlík v STV a P. Súlovský v Rádiu Expres.

Takmer polovica lídrov (8) kandidujúcich strán a koalícií nedostala ani sekundu spravodajského priestoru v žiadnom z médií - M. B. Nagy (MFS), V. Sirotka (ŽSSR), Š. Šlachta (DÚ), I. Šimko (SF), A. Trnovec (SĽS), E. Bartošová (AŽ-OS), P. Osuský (OKS) a Š. Miľo (RKDH).

Témy

Téma volieb do EP a s ňou spojené súvisiace otázky bola počas prvých štyroch mesiacov roku 2004 len na okraji záujmu ako samotných politických subjektov, tak aj médií. Celkový priestor, ktorý jednotlivé médiá od začiatku roka venovali téme, bol výrazne menší oproti prezentácii kandidátov na prezidenta, ako aj oproti všeobecnej téme "integrácia do EÚ" - tieto dve témy dominovali vo všetkých médiách (s výnimkou rádií Expres a Okey, kde sa medzi ne dostala téma sociálnych nepokojov). Okruh spojený s voľbami do EP bol v sledovanom období vo väčšine médií na úrovni desiatej a nižšej témy (v šiestich médiách).

Spomedzi jednotlivých médií venoval téme najväčší priestor Slovenský rozhlas - viac ako 31 minút, a naopak najmenej priestoru Rádio Expres - tesne nad 4 minúty.
Správu aj súvisiace grafy nájdete na našich internetových stránkach: www.memo98.sk a www.infovolby.sk.
Vytvorenie tejto správy bolo podporené National Endowment of Democracy.
.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----