.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Mrazivá atmosféra pred voľbami 2012
Pridané: 21. 2. 12
Autor: Oľga Gyarfášová (IVO)
Verzia pre tlač

Aj tieto voľby majú svoje prvenstvo – sú to prvé zimné voľby do národného parlamentu v krátkych dejinách slovenskej demokracie. A treba povedať, že tri týždne pred voľbami je riadne mrazivo. Nielen pri pohľade na teplomer a návaly snehu, ale aj na nálady spoločnosti. Vypovedá o tom rozdelenie odpovedí na jednoduchú otázku: akým smerom sa uberá naša spoločnosť? Na základe nedávno zverejnenej analýzy Inštitútu pre verejné otázky (IVO) si až tri štvrtiny (74%) občanov myslí, že nesprávnym1. Opačný názor vyslovilo na sklonku roka 2011 iba 21% respondentov. Túto otázku kladieme vo výskumoch už od jari 1998 – pomer pozitívnych a kritických názorov mal dnešnú podobu práve vtedy – pred kľúčovými voľbami v septembri 1998. Čiže širokým oblúkom rôznych peripetií sme sa vrátili na prah hraničnej situácie. Sklamanie sa dnes týka všetkých voličských skupín, prepad však nastal najmä u priaznivcov stredopravých strán. Kým pred októbrovým pádom vlády mala táto časť spoločnosti dôvod si myslieť, že krajina ide správnym smerom, po studenej sprche rozpadu koalície a rýchlom rozhodnutí o konaní predčasných volieb si to priaznivci strán dosluhujúceho kabinetu rozhodne nemyslia. Tušia, že krajina ide smerom k Smeru a to ich rozhodne neteší. Dominuje trpký pocit zbytočných volieb a frustrácia z toho, že za necelú polovicu času, na ktorý dali tejto vláde mandát, sa toho naozaj nedalo veľa stihnúť.

Pod súčasnú „blbú náladu“ sa však výrazne podpisujú aj ďalšie faktory. Pozrime sa najskôr ponad domáce chotáre - hospodárska recesia, finančná kríza, bezradnosť európskych lídrov zoči-voči členským krajinám prepadávajúcim sa v zadĺženosti, ohrozené euro, málo pracovných príležitostí.... skrátka žiadne ružové horizonty, žiadna istota toho, že zajtra bude lepšie ako včera. Práve naopak, viac ako kedykoľvek doteraz platí: dobre už bolo.

Do toho všetkého prichádza Gorila. Bez nároku podať v tomto texte obsiahlejšiu analýzu kauzy, v kontexte predvolebnej atmosféry treba povedať nasledujúce: gorila sa stala katalyzátorom toho, aby mnohí vyjadrili svoju zlosť na politikov a verejne vyslovili svoju nedôveru a sklamanie. Je iróniou politického osudu, že napriek množstvu korupčných káuz v rokoch 2006-2010 smeruje najviac hnevu na tú politickú stranu, ktorá od roku 2010 urobila snáď najviac pre to, aby sa podobné prípady čo najúčinnejšie eliminovali prijatím systémových opatrení.

Čo ľudí trápi?

Dôležitým zrkadlom spoločenských nálad je pohľad na najzávažnejšie problémy, ktoré ľudí trápia, čím žijú, na čo sú citliví. Krátko pred voľbami 2012 sa o prvú priečku delia nezamestnanosť, životná úroveň a sociálne istoty. Kým problém nezamestnanosti drží toto smutné prvenstvo už niekoľko rokov, závažnosť životnej úrovne a sociálnych istôt sa za minulý rok prehĺbila a tento trend odzrkadľuje domáce, ale aj celoeurópske sociálne zneistenie. Strana, ktorá vo volebnej kampani ponúka garanciu istôt, mieri presne na citlivý bod veľkej časti obyvateľov Slovenska. Navyše, akcent na „zaslúžiť si“ podsúva istú nárokovateľnosť, uznanie, zásluhovosť – čo mnohí zneistení ľudia postrádajú.

Vráťme sa k rebríčku naliehavých problémov. Ďalším je zdravotníctvo, uviedla ho tretina opýtaných, o 8% bodov viac ako pred voľbami 2010. Za ním skončila korupcia, klientelizmus a netransparentnosť (tento spoločenský problém uviedlo 27% opýtaných). Možno prekvapí, že problém, ktorým aj zásluhou Gorily žije celé Slovensko, sa neumiestnil vyššie. Vysvetlenia sú aspoň dve – predovšetkým výskum, ktorý mapoval problémové pole slovenskej verejnosti, sa konal v prvej polovici januára, teda v čase, keď ešte škandál nenadobudol neskoršie rozmery. Druhé vysvetlenie spočíva v metodike zisťovania – pýtame sa: „ktoré sú najzávažnejšie problémy“ a ľudia uvedú maximálne tri, ktoré sú im najbližšie, ktorými najviac žijú, a tu predsa len platí, že sú to skôr každodenné, sociálne problémy vlastnej peňaženky. Keby sme sa pýtali: „je korupcia závažný problém?“, určite by kladne odpovedalo 99% opýtaných. Aj tu a teraz však platí slávna veta Jamesa Carvilla - stratéga prezidentskej kampane Billa Clintona v roku 1992 - It´s economy, stupid! Vtedajší prezident George Bush, st. bol presvedčený, že po vojenskom úspechu v Zálive je vo voľbách neporaziteľný. Voliči však mali iné priority. „Objednávka verejnosti“ je navyše v súčasnosti umocnená krízou a s ňou spojenými väčšími obavami o budúcnosť.

Porovnanie so situáciou pred voľbami 2010 prináša i dobré správy - klesla naliehavosť problému kriminality a organizovaného zločinu a aj etnického spolunažívania. Kedysi citlivejšie vnímané napätie v slovensko-maďarských vzťahoch je dnes na okraji pozornosti a problematické vzťahy medzi menšinami a väčšinovým obyvateľstvom sú takmer výlučne sýtené rómsko - nerómskymi vzťahmi.

Pocity znevýhodnenia sa v regiónoch prehlbujú

Priepastné regionálne rozdiely predstavujú chronický problém Slovenska. Len na ilustráciu uveďme niekoľko štatistických údajov – pri SK priemere 100, má mesačná mzda zamestnanca v Bratislavskom kraji index 129, kým v Prešovskom 77; nezamestnanosť sa v troch krajoch – Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom – blíži k 20% (nehovoriac o konkrétnych okresoch, kde vysoko prekračuje regionálny priemer) - v Bratislave prakticky neexistuje. Tieto nerovnosti sú veľmi citlivo vnímané obyvateľmi jednotlivých regiónov. Najmasívnejšia deprivácia je v oboch východoslovenských krajoch - svoje šance v porovnaní s priemerom Slovenska hodnotí ako horšie 93% obyvateľov Košického a 90% obyvateľov Prešovského kraja, nasledujú obyvatelia Banskobystrického kraja (75%). Dôležitý je aj trend: za posledný rok celoslovensky stúpol podiel ľudí, ktorí pokladajú šance obyvateľov vo svojom regióne za horšie z 52% na 58%.

Výsadné postavenie a „bonusy“ hlavného mesta sú vnímané s nevôľou vo všetkých krajinách. Aj na Slovensku sa kritika Bratislavo-centrizmu stala akousi „kverulantskou“ povinnou jazdou. Moja aktuálna osobná skúsenosť z Banskej Bystrice však dokazuje, že voči v Bratislave zabetónovaným a do seba zahľadeným politikom existuje aj množstvo vecných a oprávnených argumentov. Možno aj preto sme si mohli všimnúť, že na anti-gorila protestoch bolo v iných slovenských mestách vidieť viac občanov strednej i staršej generácie ako v Bratislave. Chceli povedať svoj odkaz nielen politikom vo všeobecnosti, ale najmä politikom v Bratislave, ktorí za hranice hlavného mesta nedovidia.

Vnímanie politiky, politických strán a politikov

Nálady verejnosti sa premietajú aj do postojov k politike, politikom a voľbám. Základnou predvolebnou informáciou je motivácia zúčastniť sa na voľbách. V roku 2010 sa na parlamentných voľbách zúčastnilo 58,8% oprávnených voličov, pričom účasť oproti predchádzajúcim voľbám mierne vzrástla. V januári 2012, necelé dva mesiace pred termínom predčasných volieb, len 28% oprávnených voličov uvádza, že sa na nich zúčastní na 100%, ďalších 22% odhaduje pravdepodobnosť svojej účasti na 90 – 80%. Odhad volebnej účasti – aj na základe iných prieskumov - sa pohybuje okolo 50%. Najvyššiu pripravenosť deklarujú priaznivci strany Smer. Dá sa predpokladať, že tentokrát nebude platiť známa konštanta „papučových voličov“, ktorí síce svoje preferencie povedia vo výskume, ale do volebných miestností sa neunúvajú, ako sa v prípade najsilnejšej strany stávalo v minulých voľbách.

Dôležitým motívom k účasti je vedomie, že záleží na tom, koho ľudia volia, lebo to môže veľa zmeniť. Ide o pocit tzv. politickej účinnosti, ale je to aj vedomie, že existuje alternatíva a že rôzne volebné výsledky vedú k rôznemu spôsobu spravovaniu krajiny. Keď prevládne pocit, že všetci sú rovnakí, všetkých politikov treba paušálne „hodiť do jedného vreca“, tak potom naozaj nielen niet koho voliť, ale ani niet prečo voliť. Ako ukazujú výsledky z januára 2012, len 28% opýtaných vyjadruje jednoznačný súhlas s názorom: „záleží na tom, koho ľudia volia“. O presnom opaku („nezáleží na tom, koho ľudia volia, aj tak sa nič nezmení“) je presvedčených 19% opýtaných. V priestore medzi dvoma krajnými pólmi sa umiestňujú ostatní respondenti. Toto rozloženie názorov ukazuje, že vedomie politickej účinnosti je dnes slabo zastúpené. Krátko po voľbách 2010 na rovnakú otázku odpovedala jednoznačne kladne takmer polovica (46%) opýtaných.

Politické strany majú vo všeobecnosti dlhodobo veľmi nízku dôveru verejnosti, podiel dôverujúcich sa pohybuje na úrovni 15 – 20%, čo je ešte menej ako dosahuje napr. notoricky nedôveryhodné súdnictvo. Inak však situácia vyzerá, keď sa pozrieme na jednotlivé strany očami ich prívržencov - miera sympatií k „vlastným“ stranám je vo väčšine prípadov naplnená na približne 80% a vyjadruje vysokú mieru identifikácie. Symptomatické však je, že zo skúmaných ôsmich strán je táto miera identifikácia komparatívne najnižšia v prípade prívržencov SDKÚ-DS.

Výskum nám umožňuje aj iný pohľad – ako vidia jednotlivé politické strany prívrženci iných strán? Takáto mapa - „blízkosť“ a „vzdialenosť“ meraná mierou sympatií, resp. nesympatií – naznačuje možné spojenectvá a nepriateľstvá. Ukazuje sa, že najväčšia vzdialenosť je medzi SNS a Mostom-Híd, pričom tento dištanc je vzájomný. Platí však aj hlboký odstup medzi priaznivcami strán vládnej koalície a opozície (to platí najmä pre vzťah priaznivcov Smeru-SD k SDKÚ-DS a SaS a vice versa; ako aj pre už spomenutý vzťah SNS vz. Most-Híd). Aj pre budúce povolebné usporiadanie je dôležité si uvedomiť, že všetky strany súčasnej koalície sa podstatne výraznejšie dištancujú od SNS ako od Smeru-SD. Zdá sa, že dlhoročná jasná čiara oddeľujúca dva politické tábory (dnes ich pre nedostatok iných kategórií nazývame „ľavica“ a „pravica“, ale v 90. rokoch 20.storočia to boli strany so sklonom k autoritarizmu a národnému populizmu na jednej strane a liberálnej demokracii na strane druhej, alebo môžeme použiť aj delenie na strany klientelistické či charizmatické a programové) sa postupne rozmazáva a po voľbách 2012 sa možno prvý raz vytvorí vládna väčšina ponad túto líniu. Mnohí voliči sú na to mentálne pripravení.

Dnešná politika je výrazne personifikovaná a je preto dôležité pozrieť si aj na dôveru k politikom. Rebríček dlhodobo vedie Robert Fico. V januári 2012 ho ako dôveryhodnú osobnosť uviedlo 33% opýtaných; za ním nasledovala premiérka Iveta Radičová (14%) a podpredseda Smeru-SD Róbert Kaliňák (12%). V prvej „päťke“ je aj líder strany Most-Híd Béla Bugár (9%) a prezident Ivan Gašparovič (8%). Približne tretina ľudí však nedôveruje nikomu, alebo nevie takúto osobnosť uviesť. Nadpriemerný podiel nedôverujúcich je medzi nevoličmi a nerozhodnutými.

Dôležité je však vidieť, aká je pozícia politikov v prostredí potenciálnych voličov „ich“ strán. Ukazujú sa tri základné modely: silné a bezkonkurenčné postavenie lídra. Tento model platí pre Smer, Most-Híd i SaS. Fico, Bugár a Sulík dosahujú v prostredí „svojich“ voličov dôveryhodnosť nad 80%, ďalší predstaviteľ strany nasleduje až s obrovským odstupom. Iný model predstavuje KDH – rovnomerné rozloženie dôvery medzi viacerých lídrov: súčasný predseda, bývalý predseda a minister vnútra Lipšic dosahujú v tomto prostredí takmer rovnakú hladinu dôvery (49 – 45%). Tretí model ukazuje SDKÚ – jej potenciálni voliči stále ako „jednotku“ vidia nekandidujúcu I. Radičovú, až s veľkým odstupom (dôveryhodnosťou slabých 29 %) nasleduje predseda a volebný líder M. Dzurinda. Stále viditeľnejšia a dôveryhodnejšia je ministerka spravodlivosti L. Žitňanská, na druhej strane svoj niekdajší vysoký rating stratil minister financií I. Mikloš. Mnohí voliči SDKÚ teda budú voliť túto stranu napriek volebnému lídrovi, nie vďaka nemu. Prísľub ministerky Žitňanskej uchádzať sa o predsedníctvo strany po voľbách na tomto fakte sotva niečo zmení.

Dopyt po nových stranách

V predčasných parlamentných voľbách kandiduje až 26 politických subjektov. Popri tradičných etablovaných aj mnohé nové, re-cyklované, re-brandované či inak upravené na aktuálny dopyt po nových stranách, nových tvárach. Časť znechutených voličov hovorí: „Ďakujeme, odíďte!“ a privoláva nových „spasiteľov“. Tí môžu ponúknuť atraktívnu novosť, „čistý štít“, sú akýmsi „bianco šekom“. V tom je ich príťažlivosť i riziko. Výhodou je, že sľuby nemajú žiadne obmedzenia realitou a mnohí voliči sa stále ešte pri rozhodovaní koho voliť, viac pozerajú dopredu – čiže sú náchylní uveriť prísľubom „šťastných zajtrajškov“, menej reálne zhodnocujú reálny výkon strán, ktoré už mali šancu ukázať, čo vedia.

Ako sa mrazivá atmosféra pred voľbami 2012 premietne do volebných výsledkov sa dozvieme onedlho. Odpoveď na otázku, či budú znamenať aj obnovenie dôvery ľudí v správne smerovanie krajiny, budeme asi čakať dlhšie.

 

1) Analýza vychádza z reprezentatívnych výskumov IVO realizovaných v decembri 2011 a januári 2012. Na výskume okrem autorky článku spolupracovala Zora Bútorová. Zber údajov zabezpečila agentúra Focus. Podrobnejšie výsledky sú k dispozícii na http://www.ivo.sk/6700/sk/aktuality/slovensko-pred-volbami-2012

.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----