.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Budeme voliť menší parlament po novom?
Pridané: 9. 4. 12
Autor: Peter Novotný (European Network of Election Monitoring Organizations)
Verzia pre tlač

Víťaz volieb SMER-SD zostavuje jednofarebnú vládu a prizýva opozičné strany na diskusiu o možnej zmene volebného systému a o znížení počtu poslancov. Pretože ide o zásadnú diskusiu o podobe zastupiteľskej demokracie, ktorá sa v kampani takmer neobjavila, žiada sa analyzovať do akej miery je náš zákonodárny zbor (ne)štandardný a zhodnotiť parametre nášho volebného systému a návrhy na jeho zmenu či vylepšenie.

Najprv sa zameriam na veľkosť parlamentu z komparatívneho hľadiska, keďže v Európe funguje niekoľko porovnateľne veľkých demokracií. Nóri, Dáni, Fíni, Iri a Chorváti majú podobne ako Slováci populáciu od 4,5 do 5,5 milióna. Ak porovnáme typ parlamentu a počet jeho členov (tabulka č.1), zistíme, že Slovensko má z tejto skupiny štátov najnižší počet poslancov absolútne a aj v prepočte na 100 tisíc obyvateľov. Fínsko (200), Dánsko (179), Íri (166), Nóri (165) a Chorváti (151) majú viac ako 3 poslancov na 100 tisíc obyvateľov, zatiaľčo v prípade Slovenska (150) je tento pomer len 2,8. Návrh SMERu na diskusiu o znížení počtu zákonodárcov na 100 pozitívne prijala strana Sloboda a solidarita, ktorá ho presadzovala už pri neplatnom referende v roku 2010. Vtedy SaS argumentovala potrebou šetriť a porovnaním s českými 200 poslancami, pričom zabudli uviesť, že Parlament Českej republiky pozostáva z dvoch komôr a okrem poslancov ju tvorí ďaľších 81 senátorov. Zmena počtu volených zástupcov občanov v národnej rade sa dá dosiahnuť jedine zmenou ústavy. Ak by sa aj našla dohoda parlamentných strán o prospešnosti ústavnej zmeny počtu poslancov, žiada sa zvážiť prechod na nepárny počet, aby nemohlo dôjsť k patovej situácii, aká sa vyskytla v Česku vo voľbách 2006, keď dva politické tábory získali po 100 mandátov.

Veľmi citlivou témou na diskusiu politických strán je otázka volebného systému a počtu volebných obvodov. Z komparácie menších a stredných štátov (tab.č.2) vyplýva, že v Európe dominuje proporcionálny volebný systém (90%), ktorý zabezpečuje reprezentatívnosť zákonodárnych zborov a pluralitu názorových prúdov. Pomerný systém sa na našom území používal vždy v obdobiach demokracie, či už to bolo v rámci medzivojnového Československa alebo po novembri 1989. Pomerné volebné systémy majú rôzne varianty a parametre, či už ide o veľkosť prahovej klauzuly, stupeň otvorenosti či viazanosti kandidátnych listín, volebnú geometriu (velkosť a tvar obvodov) a volebnú artimetiku (metóda prepočtu hlasov voličov na mandáty). Z dlhodobého hľadiska sa náš pomerný sytém volieb do NR SR stabilizoval na 5% prahovej klauzule pre vstup strany do parlamentu ako aj na počte 4 prednostných hlasov, ktorými môžu voliči preferovať kandidátov a meniť poradie na kandidátnej listine strany. Určitú odchýľku do systému vnieslo pre voľbami v roku 1998 Mečiarove HZDS, keď zaviedlo jediný celoslovenský volebný obvod namiesto 4 volebných krajov. Odvtedy sa nepodarilo túto odlišnosť od tradičných pomerných systémov v Európe napraviť a celoslovenský obvod je často kritizovaný ako príčina nerovnomerného zastúpenia regiónov v parlamente ako aj koncentrácie moci straníckych centrál. V rámci prebiehajúcej diskusie sa najviac spomína návrat k štyrom volebným krajom alebo prechod k 8 obvodom podľa samosprávnych krajov. Obidve varianty napĺňajú požiadavku na proporcionalitu systému, keďže takto veľké obvody neprinášajú umele vyvolanú disproporčnosť výsledkov. Pri porovnaní výsledkov volieb v roku 1992 je rozdiel v pridelených mandátoch stranám pri jednom či štyroch obvodoch len púhy jeden mandát a pri voľbách v roku 1994 bolo takéto rozdelenie identické pre štyri či jeden obvod (tab.č.3). Vplyv na výsledné rozdelenie mandátov by v prípade prechodu na 4 alebo 8 obvodov bol v podstate neutrálny, znamenal by výzvu pre strany a regionálne štruktúry a mohol by posilniť reprezentatívnosť zloženia parlamentu z pohľadu regionálneho zastúpenia Výhoda návratu k volebným krajom spočíva tiež v tom, že takéto riešenie tu už fungovalo do roku 1998 a nekladie požiadavky na zložité určovanie hraníc menších volebných obvodov-okresov.

V rámci diskusie o možnosti prechodu na iný systém napríklad väčšinový, je treba si uvedomiť, že tieto sú vhodné pre stranícke systémy dvoch dominantných strán a môžu viesť k veľkému prepadu hlasov voličov a umelej tvorbe väčšiny jednej strany vo výraznom nepomere k celoštátnym ziskom hlasov. Napríklad britský jednokolový väčšinový systém "víťaz berie všetko" výrazne postihuje stranu liberálnych demokratov, ktorá vo voľbách za ostatných 30 rokov získavala od 17% do 25% hlasov, avšak podiel pridelených mandátov sa pohyboval len od 3% do 10%. V roku 2005 získali labouristi vo voľbách 35,2% hlasov, čo im stačilo k získaniu parlamentnej väčšiny 55,2% mandátov, zatiaľčo druhí konzervatívcom (32,4% hlasov) a tretí liberálni demokrati (22%) ostali v menšine. Zložitejšie problémy vznikajú pri experimentovaní so zmiešanými volebnými systémami v tranzitívnych krajinách. Napríklad kombinovaný volebný systém na Ukrajine umožnil pro-Kučmovej strane napriek zdrvujúcej porážke v proporcionálnej časti volieb 2002 s pomocou väčšinovo zvolených “nezávislých kandidátov” a prebehlíkov dokonale zvrátiť výsledky a vytvoriť parlamentnú pro-prezidentskú väčšinu. Experiment s hybridným systémom sa nevyplatil ani v Česku. Počas opozičnej zmluvy sa ODS spolu s ČSSD snažili do pomerného volebného systému prepašovať väčšinové prvky, ktoré mali zvýhodniť veľké strany. Prezident Havel vtedy napadol protiústavnú zmenu na súde a časti hybridnej reformy (35 obvodov) boli zrušené. Zvyšky hybridu však v zákone zostali a ukážkovo prispeli k patovej situácii po voľbách 2006. Vysoký prepad hlasov postihol dve menšie strany (Stranu zelených, KDÚ-ČSL) partnerov ODS, pričom spolu tento trojblok získal o 3,8% viac hlasov ako konkurenčný blok komunistov a sociálnych demokratov. Pri rozdelení mandátov nastala remíza 100 mandátov na 100, bez väčšinových prvkov však mohla mať koalícia ODS-SZ-KDÚ-ČSL väčšinu 104 hlasov.

Z dnešného pohľadu je veľmi dôležité, aby parlamentné strany diskutovali o návrhoch a hľadali spoločný konsenzus hoci aj na čiastkovom vylepšení pomerného systému. Kombinácia volebných krajov a posilnením preferenčného hlasovania by mohla byť schodná cesta riešenia, na ktorom by sa mohli dohodnúť. Z dlhodobého hľadiska je možné sa zamýšľať, či nie je pre zastupiteľskú demokraciu na Slovensku potrebné ešte viac personifikovať systém a zároveň zachovať tradíciu systému pomerného zastúpenia. Aj takéto riešenia existujú (napr. Slovinsko, Nemecko), avšak ich návrh by bol zložitý najmä proces určenia počtu, veľkosti, tvaru a hraníc volebných obvodov, ktoré si v demokracii žiadajú nestranný prístup. Naviac občania od parlamentných strán očakávajú okrem diskusie o volebnom systéme aj konkrétne riešenia naliehavých otázok prijatia volebného kódexu, reformy financovania politických strán, boja s korupciou, zúženia trestnoprávnej imunity a odkrytia skutočných majetkových priznaní poslancov.

 

 

 

.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----