.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Odpočet vlády - PÔDOHOSPODÁRSTVO
Pridané: 3. 6. 10
Autor: Radovan Kazda (Konzervatívny inštitút)
Verzia pre tlač

Odpočet vlády (programové vyhlásenie vs. realita) – PÔDOHOSPODÁRSTVO

Vláda vo svojom programovom vyhlásení (PVV) venovala významný priestor pre odvetvie pôdohospodárstva, ktoré zahŕňa predovšetkým poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo.

Dotácie a daňové úľavy

Už v prvých vyhláseniach Robert Fico ako predseda vlády zdôrazňoval snahu o zásadnú zmenu v prístupe k poľnohospodárom v porovnaní s predchádzajúcou vládou. Hlavným cieľom bolo „v nadväznosti na Zmluvu o pristúpení k EÚ zabezpečiť plnenie finančného rámca národných doplatkov“ (PVV). Principiálne išlo o to, že Slovenská republika mala zo zmluvy o pristúpení právo zvýšiť k referenčnému podielu dotácií, ktoré nám boli pridelené z EÚ, v rámci svojich národných doplatkov ďalšiu časť, až do výšky 30 % nad podiel stanovený úniou. Zatiaľ čo predchádzajúca vláda v záujme rozpočtovej disciplíny neuplatňovala plnú výšku národných doplatkov, vláda Roberta Fica sa rozhodla tieto národné doplatky pre poľnohospodárov využiť v plnej výške, čo potvrdzujú i údaje zverejnené v tzv. zelených správach. Tento cieľ vlády možno považovať za splnený.

Zvýšenie konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti pôdohospodárstva si vláda vytýčila ako svoju programovú prioritu. Ďalším nástrojom, akým tento cieľ chcela dosiahnuť, bolo prehodnotiť režim využívania tzv. červenej nafty so zámerom administratívneho zjednodušenia. V tomto zmysle nedošlo v zákone o spotrebnej dani z minerálneho oleja v rokoch 2006-2010 k žiadnym zásadným zmenám. Vláda však naďalej umožňuje poľnohospodárom využívať daňovo zvýhodnenú naftu, v roku 2010 presadila predĺženie tohto obdobia až do roku 2012.

Vláda sa taktiež zaviazala prehodnotiť Národný strategický plán rozvoja vidieka s dôrazom na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov, avšak nový strategický plán, ktorý vydala už v roku 2006, neobsahoval veľmi konkrétne opatrenia ani podstatné zmeny oproti pôvodným koncepčným dokumentom.

Trh s pôdou

Dôležitým krokom, ktorý môže významne pomôcť zlepšiť pružnosť trhu s pôdou, je dokončenie obnovy evidencie pôvodných pozemkov. Vláda sa zaviazala dokončiť obnovu evidencie pozemkov, tento sľub však nesplnila. Práve naopak, podobne ako predchádzajúca vláda, presúvala finančnú záťaž na ďalšie obdobia a ako konštatuje i správa o stave obnovy evidencie niektorých pozemkov z roku 2008, vláda vôbec nereflektovala avizovanú potrebu posilnenia odborných kapacít na realizáciu registra obnovenej evidencie pozemkov.

Osobitným problémom je urýchlenie vysporiadania reštitučných nárokov, krok, ku ktorému sa taktiež zaviazala vláda. Tento krok sa jej opäť nepodarilo splniť. Ako vyplýva z výročných správ Slovenského pozemkového fondu, v roku 2008 evidoval fond ešte 7858 nevybavených žiadostí o reštitučné náhrady. Jednou z príčin bolo i pozastavenie prevodov pozemkov, nakoľko vláda nedokázala zabezpečiť, aby sa proces prideľovania tzv. náhradných pozemkov konal transparentne a s nízkymi rizikami korupcie. Podobne stagnujúci vývoj nastal s projektami pozemkových úprav, ku ktorých zdynamizovaniu sa vláda taktiež zaviazala – výročná správa fondu za rok 2007 konštatuje 318 rozpracovaných projektov, v roku 2008 už len 295.

V problematike usporiadania vlastníctva pôd vláda prezentovala i záujem zákonným spôsobom doriešiť problematiku pozemkov neznámych vlastníkov, s cieľom vytvorenia predpokladov pre rozvoj trhu s pôdou v prospech podnikateľských subjektov hospodáriacich na tejto pôde. Tento cieľ vláda nesplnila. Od rozhodnutia Ústavného súdu v roku 2006, ktorý znemožnil snahu vlády previesť pozemky dlhodobo neznámych vlastníkov do vlastníctva štátu, zostávajú tieto naďalej v nakladaní Slovenského pozemkového fondu a v neistej právnej forme.

Daň z nehnuteľností

Vláda proklamovala cieľ prehodnotiť tiež otázku dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Zákon o miestnych daniach a poplatkoch však zotrváva v stave z roku 2006, ktorý umožňoval samosprávam výrazne ovplyvňovať výšku dane. Vláda svoj sľub nesplnila.

Lesné hospodárstvo – vlastníctvo a verejný záujem

Podobne, ako vláda nebola schopná zabezpečiť plnenie viacerých programových cieľov v oblasti poľnohospodárstva, neplnila svoje ciele ani v oblasti lesného hospodárstva. Strategickým cieľom vlády Slovenskej republiky v oblasti lesného hospodárstva malo byť „uplatňovanie a podporovanie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch na zabezpečenie ekologickej rovnováhy a stability krajiny pri racionálnom využívaní produkčných a mimoprodukčných funkcií lesov“.

Hoci vláda splnila prísľub prijatia nového Národného lesníckeho programu, jeho plnenie narážalo na nečinnosť v realizácii systémových reforiem lesného hospodárstva vo vzťahu k ochrane prírody, vyplácaniu náhrad za obmedzenia využívania lesných pôd a transformácie štátneho podniku Lesy SR. V týchto oblastiach vláda počas štyroch rokov nevyvíjala prakticky žiadnu aktivitu. Výsledkom boli opäť sa prehlbujúce problémy v hospodárení štátnych Lesov SR a vzrastajúce konflikty o využívanie krajiny medzi verejnosťou, vládou a neštátnymi vlastníkmi lesov.

Vláda prezentovala záujem zabezpečiť neprivatizovateľnosť lesného majetku vo vlastníctve štátu, tento stav však bol ukotvený už v právnych normách pred nástupom vlády Roberta Fica. Vláde sa však nepodarilo naplniť cieľ zosúladenia všeobecne záväzných právnych predpisov ovplyvňujúcich trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch – teda zákona o lesoch, zákona o poľovníctve a zákona o ochrane prírody a krajiny. Signálom nesplnenia sľubov sú už zmieňované ostré konflikty záujmov o hospodárske využitie lesov a záujmov občianskych aktivistov o naplnenie tzv. verejného záujmu.

Osobitným problémom pri uplatňovaní tzv. verejného záujmu (najmä ochrany prírody) k hospodárskemu využitiu lesov je hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv. Pre tento účel vláda proklamovala záujem vytvoriť legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy vlastníkom lesov a poľnohospodárskych pozemkov. Tieto pravidlá uplatňovala od roku 2005 vláda podľa Nariadenia vlády č. 438/2005 Z.z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, avšak stretávalo sa s nesúhlasom vlastníkov lesov, nakoľko nariadenie nezohľadňovalo ujmy spôsobené celým rozsahom tzv. verejného záujmu uplatňovaného v lesoch – napríklad v súvislosti s využívaním lesa verejnosťou. Vláda v tomto smere neuskutočnila zmenu nariadenia a vyplácanie náhrad je vykonávané podľa schém stanovených ešte pred nástupom vlády Roberta Fica.

Veda a výskum

Vláda prejavila vo svojom programovom vyhlásení iniciatívu smerujúcu k zlepšeniu postavenia a úlohy vedy a výskumu v rezorte pôdohospodárstva; svoje aktivity chcela prioritne zamerať na podporu zriadenia centier excelentnosti s perspektívou podpory z finančných prostriedkov EÚ na rozvoj infraštruktúry a na podporu mladých vedeckých pracovníkov. Ťaživý problém s vedecko-výskumnou bázou v rezorte pôdohospodárstva vláda prevzala už od predchádzajúcej vlády a výsledok nemožno hodnotiť ako naplnenie stanovených cieľov. Vláda síce pripravila sľubovaný koncepčný materiál „Stratégia vzdelávania v rezorte pôdohospodárstva SR na roky 2007 – 2013“, jeho obsahom však nie sú konkrétne kroky pre riešenie podpory mladých vedeckých pracovníkov, ani celkové riešenie rezortného výskumu. Výsledkom aktivít ministerstva bolo len ďalšie premenovávanie a zmena štruktúry príspevkových vedecko-výskumných inštitúcií, avšak bez zmeny spôsobu financovania týchto inštitúcií a pravidiel pre motiváciu kádrov a oponentúru ich vedeckých výstupov –  ide teda o zotrvávanie nevyhovujúceho stavu spred roku 2006.

Záver

Programové vyhlásenie vlády pre oblasť pôdohospodárstva obsahovalo pomerne rozsiahly koncept krokov, ktoré mala vláda uskutočniť – od najjednoduchších ekonomických opatrení (dotácie a daňové úľavy) až po zložité a systémové opatrenia pre rozvoj pôdohospodárstva v SR. Vláde SR sa podarilo splniť iba jednoduché riešenia v prospech farmárov, ktoré však zároveň výrazne zaťažili výdavky z verejných zdrojov. K systémovým riešeniam v oblasti trhu s pôdou, k riešeniam konfliktov verejného záujmu a vlastníkov pôdy, k reforme lesného hospodárstva a vedecko-výskumnej bázy rezortu sa vláda počas štyroch rokov svojej neodhodlala. Jej sľuby zostali nesplnené.

Zdroje:
•    Zelená správa za roky 2007, 2008
•    Správa o stave obnovy evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim za roky 2007, 2008, 2009
•    Stratégia vzdelávania v rezorte pôdohospodárstva SR na roky 2007 – 2013
•    Výročná správa Slovenského pozemkového fondu za roky 2007, 2008
•    http://www.land.gov.sk/
•    http://www.rokovania.sk
•    http://www.nrsr.sk
•    http://www.pozfond.sk a iné

Autor:
Radovan Kazda (1972) pôsobí od roku 2004 v Konzervatívnom inštitúte M. R. Štefánika, kde sa venuje problematike regulácií v agrárnej a environmentálnej politike. Vyštudoval Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, pôsobil vo Výskumnom ústave závlahového hospodárstva, bol prednostom Únie krajinných inžinierov Slovenska. Viackrát spolupracoval s IVO pri tvorbe kapitoly poľnohospodárstvo pre Súhrnnú správu o stave spoločnosti, v roku 2005 bol koordinátorom konferencie Environmentálna politika v SR a v roku 2006 konferencie Alternatívy rozvoja lesného hospodárstva v SR. Od roku 2007 každoročne koordinuje konferenciu Odpady a samospráva a od roku 2009 je vydavateľom a editorom odborného e-zinu o odpadovom hospodárstve v SR Odpady-Portal.sk. Pravidelne sa publikačne venuje témam týkajúcim sa agrárnej a environmentálnej politiky.  Je ženatý, má 2 deti.

.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----