Odpočet vlády (programové vyhlásenie vs realita) – OBRANA a BEZPEČNOSŤ

Politicko-strategický rámec

Prvé dotyky vlády Róberta Fica s bezpečnostnou a obrannou politikou boli pre expertov prekvapujúce. Napriek prechodu moci z predchádzajúcej pravicovej vlády na novú „sociálno-demokratickú“ vládu, nová garnitúra „ponechala v platnosti“ všetky strategické dokumenty, hoci pri podrobnejšej analýze Bezpečnostnej stratégie SR 2005 a Programového vyhlásenia vlády SR 2006 sú medzi nimi značné hodnotové rozdiely.  Neskôr sa ukázalo, že nešlo o kontinuitu zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR (J. Kubiš), ale skôr o ignorovanie strategických dokumentov zo strany vlády.

Vývoj bezpečnostnej a obrannej politiky slovenskej vlády v uplynulom volebnom období bol ovplyvnený niekoľkými faktormi:

• Rozhodovanie vlády v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky bolo poznačené neustálou improvizáciou a to aj z dôvodu neujasnenosti podielu politickej zodpovednosti za túto oblasť (prezident, vláda, minister obrany).

• Predseda vlády veľmi rýchlo vytriezvel z naivných predstáv o slovenskom zbrojárskom biznise a tým rezort obrany pre neho stratil na význame.

• V závere vládneho obdobia finančná kríza.

K zvýšeniu dynamiky v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky došlo začiatkom roku 2008 a medzi základné impulzy zmeny je možné zaradiť summit NATO v Bukurešti, ktorý jasne ukázal, že „možností“ slovenskej diplomacie byť sólovým hráčom v Aliancii sa blížia k nule (protiraketový systém) a zmenu na poste ministra obrany.

Ozbrojené sily

Tým, že vláda R. Fica neurobila žiadne zásahy ani do Bezpečnostnej stratégie 2005 a ani do Obrannej stratégie 2005, v ktorých sú rozpracované základné strategické ciele a úlohy pre ozbrojené sily, ešte viac sa prehĺbila  nerovnováha medzi úlohami stanovenými ozbrojeným silám politikmi a finančnými prostriedkami nimi pridelenými na plnenie týchto úloh. Potvrdzujú to výdavky na obranu počas vládneho obdobia, ktoré mali zostupný trend (rok 2006 – 1,6; 2007, 2008 – 1,51; 2009 – 1,44; 2010 1,22 % HDP), pričom ešte počas fiškálnych rokov vláda využívala obranný rozpočet na krytie iných vládnych výdavkov. Rezort obrany tak bol odkázaný na hľadanie vnútorných rezerv šetrením predovšetkým na úkor výcviku a modernizácie.

Ministerstvo obrany SR postupne redukovalo počty operácií, v ktorých sú nasadení príslušníci OS SR. Redukcia počtov regiónov je z hľadiska finančných možností a vojenských schopností ozbrojených síl krok správnym smerom. Je však otázne, či bolo správne úplne opustiť región Blízkeho východu a zostať na Cypre, alebo či je správne vojensky opustiť západný Balkán, ak dlhodobo nie sme schopní vyslať do zahraničných misií civilných expertov, teda ani do EULEX v Kosove.

Napriek finančným problémom si Ozbrojené sily SR (hlavne vďaka entuziazmu jednotlivcov) svoje záväzky týkajúce sa zahraničných misií a zapojenia do budovania dvoch po sebe idúcich bojových skupín EÚ splnili.

Záver

Základným problémom bezpečnostnej a obrannej politiky SR v uplynulom volebnom období bol trvalý nezáujem vlády SR o túto oblasť a v druhej polovici vládnutia rozpor medzi odvážnymi politickými ambíciami a reálnymi ekonomickými možnosťami, resp. ochotou politického vedenia krajiny vyčleniť dostatok zdrojov na splnenie stanovených ambícií.

Rezort obrany (vrátane OS SR) bol odkázaný na hľadanie vnútorných rezerv, čo sa do budúcnosti javí ako neudržateľné. Rovnako ako aj využívanie kapitoly rezortu obrany ako rezervy vlády na sanovanie finančných deficitov v iných, pre vládu „momentálne dôležitejších oblastí“ v takom rozsahu, akého sme boli svedkami počas tohto volebného obdobia je hazardom.

Analýza volebných programov politických strán v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej oblasti pred nasledujúcimi voľbami (www.cenaa.org) však neposkytuje veľa optimizmu.

Pod čiarou

Vzťah premiéra Fica k bezpečnostnej a obrannej politike

Vzťah premiéra R. Fica k bezpečnostnej a obrannej politike a konkrétne k ozbrojeným silám SR by sa dal diplomatickým jazykom nazvať ako veľmi chladný a vypočítavý (počas „kontrolného dňa na MO SR začiatkom 2010“ ho najviac uspokojila vysoká až 70 % dôveryhodnosť slovenských ozbrojených síl u občanov a výborné výsledky armádnych športovcov na zimných olympijských hrách).

Od nástupu do kresla premiéra postupne decimoval OS SR sústavným znižovaním vojenského rozpočtu (aj v čase, keď ešte kríza nebola) a odčerpávaním finančných prostriedkov na iné účely.

Vo vzťahu k premiérovi sa vynára aj otázka, čo pre neho znamená samotná aliancia. Počas jeho pôsobenia na čele vlády sa uskutočnili tri samity predstaviteľov členských krajín aliancie (november 2006 v Rige, apríl 2008 v Bukurešti, apríl 2009 Štrasburg a Kehl) a ani jedného sa osobne nezúčastnil. Navyše jeho neuvážené vyjadrenia k rusko-gruzínskemu konfliktu ako aj k podpísaniu dohôd medzi USA, ČR a Poľskom o budovaní protiraketového štítu v strednej Európe nás opäť začali stavať do pozície nedôveryhodného spojenca, resp. suseda.

NATO a EU

Vo vzťahu k obom inštitúciám (EÚ a NATO) platí, že verbálna akceptácia nekorešponduje s praktickými krokmi. Slovensko sa úspešne zhostilo organizovania neformálneho stretnutia ministrov obrany členských krajín NATO v októbri 2009 avšak 5. výročie vstupu do NATO prešla vládna garnitúra takmer bez povšimnutia.

ISAF

Navŕšenie počtu vojakov (aj keď časť má byť až v novom volebnom období) je síce chvályhodný čin, ale ešte vo väčšej miere pozastaví modernizáciu a výcvik ostatných jednotiek OS SR. Niektoré, už dnes akútne, modernizačné projekty boli odsunuté až na roky 2016 – 2018.

Zdá sa, že systém dlhodobého plánovania, programovania a rozpočtovania, ktorého uplatňovanie bolo podmienkou pre vstup do NATO, nemá v súčasnosti veľkú váhu. Inak by ministerstvo obrany v prvých rokoch vládneho obdobia dobrovoľne a následne aj pod tlakom finančnej krízy, nevracalo do štátneho rozpočtu finančné prostriedky, určené predovšetkým na výcvik a modernizáciu ozbrojených síl. Podľa odhadov niektorých expertov to bolo až 60 % schválených prostriedkov na tieto účely.

Poznámky:

1) Napr. BS SR v čl. 73 hovorí o USA, že „... sú strategickým spojencom SR“ a Programové vyhlásenie vlády len o „rozvíjaní vzťahov s USA“; v čl. 79 BS SR sa píše o „aktívnom angažovaní sa na Strednom východe“ a vláda sa rozhodla tento dôležitý priestor pre bezpečnosť Európy úplne vyprázdniť – stiahnutie vojakov z Iraku a rozhodnutie o zrušení účasti SR v misii OSN na Golanoch – pozn. autora.

Autor:
Ing. Vladimír Tarasovič (1978) vyštudoval Vysokú vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach. V roku 1995 absolvoval štúdium na The College of Strategic Studies and Defense Economics, George C. Marshall European Center for Security Studies v Garmisch-Partenkirchene (Nemecko) a v roku 1998 jednoročné štúdium na Národnej akadémii obrany vo Viedni (Rakúsko). Pôsobil v rôznych funkciách, o. i. vo Vojenskom leteckom učilišti v Prešove, na Veliteľstve letectva Armády SR v Trenčíne, na Ministerstve obrany SR, v Stredisku strategických štúdií a na na Inštitúte bezpečnostných a obranných štúdií MO SR. Od novembra 2005 pracuje ako výskumný pracovník Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA). Je autorom štúdií a odborných článkov so zameraním na bezpečnostné otázky, civilno-vojenské vzťahy a reformu bezpečnostného sektoru.