Zahraničná politika patrila medzi tie oblasti, ktoré boli v rokoch 2006 – 2010 predmetom kritiky vlády Roberta Fica zo strany opozície. Výhrady sa týkali predovšetkým postojov, ktoré vtedajšie koaličné strana a vláda zaujímala v slovensko-maďarských vzťahoch, ale aj nedostatočnej angažovanosti v oblasti ľudských práv. Označovala to za ústup od dovtedajšieho kurzu, ktorý spoluvytváral obraz Slovenska ako úspešného príkladu demokratickej transformácie. Vtedajšia opozícia kritizovala vládu R. Fica aj kvôli zintenzívneniu politickej a ekonomickej spolupráce s Ruskou federáciou. Uvedeným otázkam venuje značnú pozornosť aj Programové vyhlásenie vlády z roku 2010.

Hodnotová zahraničná politika

Programové vyhlásenie vlády Ivety Radičovej osobitne zdôrazňovalo hodnotový rozmer zahraničnej politiky SR. Prihlásilo sa k hodnotám ľudských práv, európskej spolupatričnosti, zachovania ľudskej dôstojnosti, odmietlo „nacionalizmus, totalitné ideológie a etický relativizmus, ktorý oslabuje úctu k hodnotám.“ Popri podpore presadzovania princípov pluralitnej demokracie, právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a slobôd na multilaterálnych i bilaterálnych fórach sa vláda SR zaviazala „obmedzovať oficiálne kontakty s krajinami, ktoré hrubo a flagrantne porušujú ľudské práva a slobody vlastných občanov“. Zaviazala sa takisto zvýšiť podporu a zintenzívniť vzťahy s občianskou spoločnosťou a aktivistami bojujúcimi za ľudské práva v takýchto štátoch.

Výrazom tejto dimenzie zahraničnej politiky SR sa stala predovšetkým politika v oblasti rozvojovej pomoci. V jej rámci bol spustený Program na odovzdávanie skúseností z integrácie a reforiem (CETIR) s rozpočtom 300 tis. eur ročne, ktorý sa zameriava na odovzdávanie skúseností z integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr a z realizácie reforiem súvisiacich s transformačnými procesmi. Program je určený pre expertov z krajín západného Balkánu a Východného partnerstva EÚ, ktorí tak budú mať možnosť budovať kontakty so slovenskými expertmi. Jeho cieľom je pomoc štátom pri formulovaní a implementácii politík v oblasti reforiem a integračných procesov s využitím slovenského príkladu, ktorý je partnermi uznávaný a žiadaný ako úspešný model. Program pokračoval aj v prvých mesiacoch roku 2012¹.

Slovenská republika sa aktívne angažovala v otázke dodržiavania ľudských práv v Bielorusku. MZV SR odsúdilo násilné potlačenie protestov proti manipuláciám prezidentských volieb v decembri 2010 v Minsku. Nedemokratické praktiky v Bielorusku 29. marca 2011 odsúdili aj poslanci NR SR a požadovali prepustenie politických väzňov. Na pozvanie slovenských štátnych orgánov navštívilo SR v rokoch 2011 – 2012 viacero predstaviteľov bieloruskej demokratickej opozície². V rámci podpory spoločného postupu členských štátov EU v reakcii na požiadavku Bieloruska, aby vedúca Misie EÚ a veľvyslanec Poľska opustili túto krajinu, Slovenská republika 29. februára 2012 povolala veľvyslanca SR v Minsku na konzultácie do Bratislavy³. Na druhej strane – popri angažovanosti slovenskej diplomacie v otázkach dodržiavania ľudských práv v Bielorusku rezort Ministerstva zahraničných vecí nereagoval podobne na udalosti v súvislosti s parlamentnými voľbami v Ruskej Federácii, ktoré boli takisto predmetom kritiky domácej opozície, občianskych ľudskoprávnych aktivistov a medzinárodných organizácií.

Po počiatočnom váhaní predstaviteľov SR v otázke postoja k udalostiam tzv. arabskej jari, t.j. k prodemokratickým hnutiam v štátoch Blízkeho Východu a Severnej Afriky, vláda SR podporila humanitárnu intervenciu proti režimu Muammara Kaddáfího v Líbyi. V máji 2011 Ministerstvo zahraničných vecí SR vypísalo výzvu na predkladanie žiadostí na poskytnutie dotácie z oficiálnej rozvojovej pomoci SR pre Egypt a Tunisko s cieľom podporiť demokratizačné procesy a rozvoj občianskej spoločnosti s osobitným zameraním na priebeh slobodných volieb a ich domáci monitoring⁴. Diskusia o podpore procesu transformácie bola aj predmetom návštevy šéfa rezortu M. Dzurindu v Káhire 15. júna 2011⁵. V rámci Spoločenstva demokracií zastávala SR spoločne s Holandskom pozíciu spolupredsedníckeho štátu Task Force pre Tunisko, kde sa experti SR podieľali na vypracovaní projektov v piatich prioritných oblastiach - reforma bezpečnostného sektora, právneho systému, verejnej správy, podpora regionálneho rozvoja a budovanie občianskej spoločnosti. Pôsobenie SR a Holandska pozitívne ocenil aj prezident Spoločenstva demokracií veľvyslanec Suren Badral6.

Dobrosusedské vzťahy, regionálna bezpečnosť a spolupráca

Vzťahy s Českou republikou a Poľskom sa dlhodobo vyznačujú pozitívnou dynamikou a tento trend pokračoval. Politický dialóg s uvedenými štátmi na medzivládnej úrovni bol doplnený o dimenziu spolupráce na úrovni expertov z vládnej aj mimovládnej sféry. Po prvom Slovensko-českom diskusnom fóre, ktoré sa v roku 2010 konalo v českom Štiříne, sa 24. októbra 2011 realizovalo jeho pokračovanie v Bratislave. Počas pôsobenia vlády I. Radičovej sa podobný formát spolupráce rozšíril aj na vzťahy s Poľskom, prvé zasadanie Slovensko-poľského diskusného fóra sa konalo 10. februára 2012.

Bilaterálne vzťahy s Rakúskom sa koncentrovali na problematiku cezhraničnej spolupráce (napr. budovanie cyklistického mosta cez rieku Moravu), ale aj na otázky energetickej bezpečnosti, v menšej miere na problematiku spolupráce v rámci EU a jej vonkajších vzťahov. Tento tematický záber zodpovedá programovému vyhláseniu vlády.

Oveľa problematickejšie sa rozvíjali vzťahy s Maďarskom, kde sa vláda SR zaviazala dosiahnuť zlepšenie vzťahov. S cieľom obnoviť politický dialóg boli prijaté novely zákona o štátnom jazyku SR a o regionálnych a menšinových jazykoch. Snaha vlády SR vyhnúť sa eskalácii konfrontačných nálad v bilaterálnych vzťahoch nebola sprevádzaná analogickou reakciou vlády Viktora Orbána, hoci sa zintenzívnila činnosť bilaterálnych slovensko-maďarských komisií, ktorých vznik umožnila Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci z roku 1995.

Tak aj napriek konštruktívnym snahám slovenskej vlády o zmiernenie napätia v slovensko-maďarských vzťahoch pretrvávali dôvody, ktoré sa stali jeho zdrojom, konkrétne zákon o dvojakom občianstve. Navyše nová maďarská ústava a príslušné zmeny vo volebnom zákonodarstve umožnili poskytnutie nositeľom dvojakého občianstva s trvalým pobytom v zahraničí volebné právo.

Vo svojom programovom vyhlásení sa vláda SR zaviazala „dôsledne … odmietať zasahovanie do suverenity Slovenskej republiky vrátane vytvárania inštitucionálnych väzieb medzi cudzím štátom a občanmi Slovenskej republiky bez dohody so Slovenskou republikou alebo praxe prijímania extrateritoriálnych právnych noriem.“ Postup v otázke dvojakého občianstva však bol poznamenaný nejednotnosťou v samotnej vládnej koalícii a odlišnými predstavami o prípadnej modifikácii zákona o štátnom občianstve, ktorou vláda R. Fica reagovala na maďarský zákon. Legislatívnu úpravu, ktorú navrhlo MZV SR, ostatné koaličné subjekty odmietli, ale ani iné návrhy nezískali väčšinu v NR SR. V dôsledku toho sa vláde nepodarilo presadiť prijatie novelizácie zákona, k čomu sa v Programovom vyhlásení zaviazala.

Vláda aktívne postupovala aj počas predsedníctva SR vo Vyšehradskej skupine, pričom sa v duchu programového vyhlásenia zameriavala hlavne na projekty v oblasti energetickej bezpečnosti, ale aj na spoluprácu so štátmi Východného partnerstva EÚ. Počas slovenského predsedníctva vo V4 sa uskutočnilo v Bratislave o. i. rokovanie ministrov, zodpovedných za rezort energetiky⁷ ako aj rozšírené zasadnutie ministrov zahraničných vecí štátov V4, Nemecka, štátov Východného partnerstva a zástupcov Európskej komisie. Summit premiérov Vyšehradskej skupiny, venovaný 20. výročiu jej vzniku, sa konal za účasti premiérov Nemecka, Rakúska a Ukrajiny, čím potvrdil jednak európsku dimenziu regionálnej spolupráce, ako aj význam, aký prikladá SR programu Východného partnerstva.

V priebehu rokov 2010 – 2012 Slovensko naďalej podporovalo integračné a modernizačné zámery Ukrajiny. Jej snahy, definované programovým vyhlásením, však boli poznačené vnútropolitickým vývojom na Ukrajine. Predstavitelia SR aj v prípade Ukrajiny uplatňovali hodnotový prístup, keď opakovane apelovali na politické riešenie politických sporov a vyjadrovali znepokojenie z procesu proti ukrajinskej expremiérke Julii Tymošenkovej⁸.

Aktívna európska politika

Vláda SR za v programovom vyhlásení zaviazala realizovať aktívnu európsku politiku. Postup v zásadných otázkach EÚ predstavoval v rokoch 2010 – 2012 tému, v ktorej vládna koalícia nedokázala dospieť ku konsenzu. Hoci v lete 2010 odmietla poskytnutie pôžičky Grécku, čeliacemu hrozbe štátneho bankrotu, podporila vytvorenie tzv. eurovalu (t.j. Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, EFSF) ako aj založenie Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) ako stáleho nástroja finančnej solidarity EÚ. Práve otázka navýšenia finančných záruk v rámci EFSF sa stalo príčinou rozpadu vládnej koalície na jeseň 2011, treba však podotknúť, že konkrétny postup v uvedených otázkach Programové vyhlásenie vlády SR neupravovalo. Vláda sa však zaviazala „presadzovať zásadné posilnenie mechanizmov na úrovni EÚ, najmä Paktu stability a rastu, vrátane sankcií s cieľom dlhodobo stabilizovať verejné financie krajín eurozóny.“ V tejto súvislosti podporila vytvorenie Fiškálnej zmluvy, ktorá zaväzuje signatárske štáty k rozpočtovej disciplíne.

V rokovaniach o novej finančnej perspektíve EÚ sa vláda SR zaviazala klásť dôraz najmä na „zachovanie čo najväčšieho podielu politiky súdržnosti na výdavkoch rozpočtu EÚ a na presmerovanie výdavkov rozpočtu EÚ na oblasti s vyššou pridanou hodnotou (zvyšovanie konkurencieschopnosti EÚ, vzdelávanie, výskum a inovácie).“ Predstavitelia SR sa podieľali na činnosti Skupiny priateľov politiky súdržnosti EÚ. Pri plnení záväzku podieľať sa na zvyšovaní energetickej bezpečnosti EÚ sa SR angažovala predovšetkým pri príprave stredoeurópskeho koridoru, t.j. sústavy interkonektorov s cieľom prepojenia plynovodných systémov vyšehradských štátov.

Aktívne postupovala vláda SR pri plnení svojho ďalšieho záväzku, ktorým bola podpora pokračovania rozšírenia EÚ. SR pokračovala pri odovzdávaní skúseností z európskych integračných procesov najmä vo vzťahu k štátom Západného Balkánu (Srbsko, Čierna Hora) a NR SR bola prvým parlamentom členských štátov EÚ, ktorý 1. februára 2012 ratifikoval prístupovú zmluvu s Chorvátskou republikou.

Bezpečnostná politika a vzťahy s USA

Prioritou vlády SR bolo posilňovanie transatlantickej spolupráce vo všetkých jej aspektoch. Na summite NATO v novembri 2010 SR podporila prijatie Novej strategickej koncepcie NATO. Na jej príprave sa podieľal aj slovenský analytik z Centra pre európsku reformu Tomáš Valášek v Londýne. Bol členom tímu, vedeného bývalou ministerkou zahraničných vecí USA Madelaine Albrightovou. V rámci posilňovania globálnej bezpečnosti sa príslušníci Ozbrojených síl SR angažovali na dvoch operáciách pod vedením NATO (operácia ISAF v Afganistane a v rámci veliteľstva NATO v Bosne a Hercegovine). Príspevkom SR ku globálnej bezpečnosti, konkrétne v Afganistane, kde sa okrem účasti na vojenských operáciách NATO podieľa aj na obnove krajiny formou rozvojovej pomoci, je aj pôsobenie slovenského diplomata Jána Kubiša na poste osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna. Do tejto funkcie bol vymenovaný 28. novembra 2011.

V bilaterálnych vzťahoch s USA dominovala bezpečnostná agenda, aj keď vláda SR vyvíjala kroky smerom k naplneniu svojho záväzku rozvíjať s touto krajinou ekonomickú spoluprácu a spoluprácu v oblasti vedy a rozvoja. Tak napr. počas návštevy v USA sa minister zahraničných vecí SR M. Dzurinda stretol na pôde Americkej obchodnej komory so zástupcami potenciálnych investorov aj riaditeľom Národnej akadémie vied USA pre inovácie, technológie a podnikanie Charlessom Wessnerom. Štátny tajomník MZV SR Milan Ježovica sa zas zúčastnil ekonomicko-investičného seminára Invest in Slovakia v meste Columbia v americkom štáte Južná Karolína⁹. Aktivity predstaviteľov SR boli orientované na pritiahnutie investícií s vyššou mierou pridanej hodnoty, čo zodpovedá zámerom programového vyhlásenia vlády.

Vzťahy s Ruskou federáciou

Na rozdiel od zámeru vlády R. Fica zlepšovať a zintenzívňovať vzťahy SR s Ruskom vláda I. Radičovej sa pri formulovaní svojho programového vyhlásenia obmedzila na deklarovanie záujmu o dobré politické, hospodárske a kultúrne vzťahy s RF. Zároveň však ich intenzitu mali definovať hodnoty a jasne definované záujmy, ku ktorým sa SR hlási. SR na pôde EÚ podporila členstvo Ruska vo WTO, ako to vyplývalo z programového vyhlásenia vlády SR. Zároveň však sa však vo vláde SR prejavovali rozdielne stanoviská, napr. v otázke výstavby širokorozchodnej trate cez celé územie SR. Kým najsilnejšia koaličná strana (SDKÚ-DS) tento projekt, dohodnutý ešte počas vlády R. Fica, odmietala a toto stanovisko presadila aj do Programového vyhlásenia vlády SR, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (KDH) po svojej návšteve v Moskve deklaroval svoj záujem o výstavbu trate¹⁰.

Ostatné

V rámci politiky rozvojovej pomoci vláda SR splnila svoj cieľ znížiť počet cieľových krajín. Splnila taktiež svoj zámer integrovať štruktúry ekonomickej diplomacie (obchodné a ekonomické oddelenia, OBEO) do štruktúr Ministerstva zahraničných vecí SR.

Na druhej strane po voľbách 2010 zaznamenal istú stagnáciu proces tvorby stratégie verejnej diplomacie SR, hoci vytvorenie „funkčného mechanizmu koordinovanej globálnej prezentácie Slovenska“ za účasti expertnej komunity, zástupcov akademického a podnikateľského sektora bolo súčasťou programového vyhlásenia. Bolo to spôsobené organizačnými zmenami v rezorte. Napriek tomu sa však v spolupráci s Ústavom európskych štúdií a medzinárodných vzťahov Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského 29. februára 2012 uskutočnila konferencia „Slovensko – krajina s potenciálom“, ktorej náplňou bolo hľadanie obsahovej náplne globálnej prezentácie SR.

Vláda SR avizovala taktiež pokračovanie inštitucionálnej reformy rezortu diplomacie smerom k posilneniu prvkov programového rozpočtovania a projektového riadenia, posilneniu strategického plánovania a zvýšeniu kvalifikovanosti pracovníkov MZV SR. Realizovala sa zmena štruktúry ministerstva ako aj rozsiahle personálne zmeny. Vláda SR a ministerstvo samotné však dostatočne neinformovali odbornú ani laickú verejnosť o obsahu a cieľoch realizovaných zmien v rezorte. V tlači sa v tejto súvislosti objavili obvinenia z toho, že uvedené zmeny boli motivované politicky¹¹.

Záver

V základných otázkach zahraničnej politiky postupovala vláda SR v intenciách svojho programového vyhlásenia. Osobitne aktívne pôsobilo Slovensko napr. v otázkach regionálnej spolupráce, so zameraním na energetickú bezpečnosť a podporu ďalšieho rozširovania Európskej únie. Významný posun nastal aj v otázkach vzťahov s Maďarskom, kde vláda SR vynaložila značné úsilie v prospech utlmenia konfrontačnej atmosféry. Slovensko sa taktiež angažovalo v podpore demokratických zmien vo svete a pri poskytovaní skúseností zo systémovej transformácie a prístupového procesu do EÚ. Menej úspešná bola vláda SR a rezort diplomacie pri informovaní o charaktere a cieľoch inštitucionálnych zmien v Ministerstve zahraničných vecí SR.

Plneniu vytýčených cieľov, osobitne v otázkach súvisiacich s pôsobením SR v Európskej únii a čiastočne aj vo vzťahoch s Ruskom, však popri predčasnom konci jej funkčného obdobia bránila aj nejednotnosť vládnej koalície. Práve zahraničnopolitické otázky, konkrétne navýšenie finančných záruk v EFSF (eurovale) boli príčinou rozpadu vládnej koalície. Napriek tomu však postup vlády SR pri vytvorení EFSF (aj za účasti opozičného Smeru-SD) a pri schválení Fiškálnej zmluvy prispel k udržaniu Slovenska v hlavnom prúde európskej integrácie a k zachovaniu povesti SR ako konštruktívneho a zodpovedného partnera v EÚ.

Poznámky pod čiarou:
1) Ministerstvo zahraničných vecí SR má svoj vlastný program na odovzdávanie transformačných skúseností. Bratislava, MZV SR, 26. 5. 2011. Program CETIR. Bratislava, SlovakAid, 6. 12. 2010. http://www.slovakaid.sk/?p=7278
2) Lexmann, Miriam: Aktivity Slovenskej republiky na podporu občanov Bieloruska na ich ceste za slobodou. Bratislava, RC SFPA. http://sfpa.sk/dok/PrehladSK-BY.pdf
3) Ministerstvo zahraničných vecí predvolalo bieloruského veľvyslanca na Slovensku. Bratislava, MZV SR 1. 3. 2012.
4) Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu v spolupráci s MZV SR zverejnila výzvu na projekty oficiálnej rozvojovej pomoci SR pre Egypt a Tunisko. Bratislava, MZV SR 20. 5. 2011.  
5) Minister Dzurinda sa dnes stretol so svojim egyptským rezortným kolegom Nabilom El Arabym. Bratislava, MZV SR 16. 6. 2011.
6) Riadiaca rada Spoločenstva demokracií ocenila aktivity slovenskej diplomacie pri demokratizačnom procese Tuniska. Bratislava, MZV SR 3. 3. 2012.
7) Declaration of V4 Energy Ministers. Bratislava, Visegradgroup.org 25 January 2011. http://www.visegradgroup.eu/2011/declaration-of-v4-energy
8) DZURINDA: Na Ukrajine vyjadril znepokojenie z procesu s Tymošenkovou . SITA, 5. 9. 2011; M. DZURINDA: Ukrajine by sme sa nemali obrátiť chrbtom. TASR, 15. 1. 2012.
9) M. Dzurinda hľadá v USA high-tech investorov pre Slovensko. Bratislava, MZV SR 19. 10. 2010.
Štátny tajomník Milan Ježovica na ekonomicko-investičnom seminári Invest in Slovakia v Južnej Karolíne. Bratislava, MZV SR 26. 9. 2011.
10) Minister J. Figeľ čoraz viac pripúšťa možnosť realizácie projektu predĺženia širokorozchodnej železnice. Rozhlasová stanica Slovensko, Radiožurnál, 23. 2. 2011.
11) Pozri napr. Kováč, Peter: Dzurindov rezort pripomína stranícku centrálu. Pravda, 5. 8. 2011

Autor:
Juraj Marušiak, PhD. (1970) vyštudoval odbor história - slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Od roku 1996 pracuje v Ústave politických vied SAV. V rokoch 2002 - 2003 absolvoval Lane Kirkland Fellowhip na Varšavskej univerzite (Poľsko). V rokoch 2004 - 2010 redigoval analytický portál Euromonitor International (po r. 2008 DespiteBorders.com) zameraný na problematiku strednej a východnej Európy.