.
[ volebný infoservis ]
 
.
----
----
.

RSS kanál |

.
----
Odpočet vlády - OBRANA
Pridané: 6. 3. 12
Autor: Ivo SAMSON (SFPA)
Verzia pre tlač

Keď vládu v Slovenskej republike zostavili po voľbách v r 2010 politické strany „pravého stredu“, išlo o také politické sily, od ktorých sa tradične očakáva vyváženejší prístup k bezpečnosti založenej na kolektívnej obrane a fungujúcom transatlantickom zväzku. Podobne sa tieto strany vyjadrujú väčšiu podporu správajú účasti na operáciách krízového manažmentu pod velením NATO.

Nová vláda nastúpila výkon funkcie s výraznými podnetmi pre implementáciu aktívnejšej bezpečnostnej a obrannej politiky z troch dôvodov.

1) Dôležitým momentom bezpečnostného uvažovania nielen na Slovensku z pohľadu novej vlády bol proces finalizácie konečného textu novej Strategickej koncepcie NATO a jej prijatie – spolu s inými dokumentmi – na vrcholnej schôdzke Aliancie v Lisabone v novembri 2010.
2) Tým, že Slovenská republika menom prezidenta ako vrchného veliteľa Ozbrojených síl Slovenskej republiky podporila novú Strategickú koncepciu NATO, stala sa automaticky súčasťou deklamovanej stratégie aliancie aj jej cieľov na najbližšie roky. Tým nová vláda získala mandát na presadzovanie politiky, ktorá by zastavila pokles percentuálnej finančnej podpory pre Ozbrojené sily SR z rozpočtu SR. 
3) S povolebnou zmenou vlády, a teda aj s novým vedením Ministerstva obrany SR sa spája i tretia významná udalosť, konkrétne úsilie o vypracovanie nového strategického dokumentu, ktorý by kriticky zhodnotil stav obrany a stal sa východiskom na obranné plánovanie v nasledujúcom období. Dokument, na ktorom sa po zmene vlády začalo pracovať, dostal názov Strategické hodnotenie obrany a mal sa stať východiskom pre Bielu knihu, oficiálnu vládnu publikáciu, ktorá mala zhodnotiť všetky aspekty problémov rezortu obrany SR.

Popri týchto troch momentoch dôležitých pre obrannú politiku vlády neskôr, už na počiatku roka 2011, situácia v južnom susedstve NATO (a EÚ) len potvrdila mimoriadnu zraniteľnosť Európy v dôsledku sociálnej, politickej aj bezpečnostnej nestability krajín Stredného východu a severnej Afriky. Vyhodnotenie hrozieb prichádzajúcich z tejto oblasti nakoniec počas jednej dekády viedlo nečakane rýchlo k zapojeniu NATO ako celku do ozbrojenej vojenskej operácie proti ďalšej muslimskej krajine po Afganistane (proti Líbyi), aj keď táto operácia na základe rezolúcie BR OSN zo 17. marca 2011 dostala všeobecný mandát len na zabezpečovanie bezletovej zóny a s tým súvisiacich opatrení.

Možnosti Slovenska zapojiť sa aspoň symbolicky do tejto operácie boli od počiatku mimoriadne obmedzené najmä deficitom vojenských (námorných či leteckých) kapacít. Počas rokov 2011 – 2012 ale na Slovensku prebiehala prakticky len diskusia o zastavení negatívne trendu v Ozbrojených silách SR, nie konštruktívna debata o ambulantnom riešení nasaditeľnosti ozbrojených síl pre prípad krízy.

Nová vláda vo svojom základnom programovom dokumente (Programové vyhlásenie vlády) z roku 2010 venovala pritom bezpečnosti a obrane relatívne dôstojné miesto, ale vyhýbala sa špecifikácii konkrétnych krokov, ktoré chcela podniknúť v záujme rezortu obrany, ktorý už niekoľko rokov po sebe trpí najväčšími škrtmi v rozpočte pre jednotlivé rezorty.

V novom programovom vyhlásení vlády sa vláda zaväzovala vykonať aj strategické hodnotenie obrany s cieľom pomenovať politicko-strategický rámec pre dlhodobý rozvoj obranného potenciálu Slovenskej republiky a ozbrojených síl vrátane „zabezpečenia stabilného zdrojového rámca“ (podkapitola 4.3 programového vyhlásenia). Ako vyplývalo z tohto materiálu, malo ísť o proces, na základe ktorého mala vláda výsledný dokument (analýza stavu) využiť na posúdenie súčasného medzinárodného bezpečnostného prostredia a na základe výsledkov hodnotiaceho procesu prehodnotiť „základné bezpečnostné a obranné dokumenty, aby korešpondovali so súčasnými reáliami globálnych vzťahov a medzinárodného bezpečnostného prostredia“ (podkapitola 4.3). Samotné programové vyhlásenie vlády, podobne ako politické deklamácie a deklarácie všeobecne, ešte nemožno považovať za reálny prínos pre bezpečnosť a obranu krajiny. Keďže z týchto záväzkov formulovaných v štandardne nekonkrétnom a paušálnom jazyku nijaké finančné záväzky novej vlády voči Ozbrojeným silám SR nevyplývali, textom programového vyhlásenia vlády sa už od samotného počiatku nedalo argumentovať v prospech zvyšovania personálnej a technickej kvality ozbrojených síl formou zvýšenia či aspoň zastavenia poklesu objemu finančnej podpory pre rezort obrany SR.

V nadväznosti na programové vyhlásenie vlády sa v jeseni 2010 začal proces Strategického hodnotenia obrany SR (SHO), ktorý – v súlade s predstavou vyjadrenou v programovom vyhlásení vlády – mal podať komplexnú analýzu situácie v rezorte obrany a súčasne predstaviť dlhodobú víziu rozvoja Ozbrojených síl SR. Stojí za zmienku, že zatiaľ čo v členských krajinách NATO podobné procesy strategických hodnotení obrany nie sú výnimočné, na Slovensku sa taká odborná iniciatíva uskutočnila prvýkrát.

Ministerstvo obrany SR zriadilo na tento účel riadiaci výbor a pracovné skupiny, ktoré spoločne s externými konzultantmi zo slovenskej bezpečnostnej komunity (Konzultačná rada) pracovali na základných výstupoch SHO. Predsedom Riadiaceho výboru bol štátny tajomník MO SR a jeho členmi boli vrcholní predstavitelia OS SR. Vytvorili sa štyri pracovné skupiny, ktoré hodnotili súčasný stav a scenáre budúceho vývoja v štyroch oblastiach: bezpečnostná a obranná politika, bezpečnostné prostredie a hrozby; obranné plánovanie a manažment zdrojov; spôsobilosti a úlohy ozbrojených síl; špecifické oblasti: vojenské školstvo, vojenské zdravotníctvo, vojenský šport, sociálne otázky, zbrojársky priemysel.

V priebehu rokov 2010 – 2011 dospeli experti pracujúci na SHO k záverom, ktoré boli pesimistické. Apelovali na to, aby SR prakticky potvrdila politickú vôľu realizovať deklamované ciele svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a plniť si tak spojenecké medzinárodné záväzky. Konkrétne sa uvádzali viackrát formulované záväzky vlády z čias prístupových rokovaní do NATO vyčleňovať na obranu 2 % z HDP ako nevyhnutný predpoklad na realizáciu dlhodobých transformačných plánov rezortu obrany. Od týchto záväzkov jednotlivé vlády SR napokon postupne ustupovali. Požadovaný garantovaný zdrojový rámec sa pri jednotlivých strategických dokumentoch MO SR postupne menil. Pri modeli do roku 2010 sa v rokoch 2002 – 2005 pohyboval v rozmedzí 1,89 – 2 % HDP. Pri modeli do roku 2015 klesol v rokoch 2006 až 2010 na úroveň 1,85 % HDP a v návrhu pripravovaného modelu do roku 2020 (z roku 2009) sa už požaduje 1,53 % HDP.

Lenže v roku 2011 predstavoval rozpočet na obranu len 1,13 % HDP. Predbežné trendy na ďalšie dva roky však ukazovali, že nebolo pravdepodobné zvrátenie vývoja, skôr sa verejne deklamoval ďalší pokles, ktorý bol len ťažko zlučiteľný s programovým vyhlásením vlády z roku 2010 o podpore rozvoja a modernizácie OS SR, poprípade o úlohe OS SR v medzinárodných operáciách krízového manažmentu. Neoficiálne sa hovorilo o rozpočte 0,98 % v roku 2012 a 0,92 % v roku 2013. So znižovaním rozpočtu na obranu súvisí aj kvalita a stabilita vojenského personálu. Dokument Závery z analytickej fázy SHO SR konštatuje problém pri získavaní vysokokvalifikovaných špecialistov pre službu v OS SR a hovorí o „neudržateľnom stave“. Rovnako sa zastavila modernizácia OS SR; v dokumente sa píše, že za celé obdobie od roku 1993 nebol v podmienkach ozbrojených síl dokončený žiadny rozsiahlejší modernizačný projekt pre hlavné druhy pozemnej a leteckej techniky. Mimochodom, podľa dokumentu je 70 % pozemnej techniky už po dobe životnosti a bojové komplety vzdušných síl aj hlavná bojová technika sa k hranici svojej technickej životnosti blížia.

Treba povedať, že prvý apel vo vláde SR nepadol na úrodnú pôdu. Minister financií Ivan Mikloš sa vo svojom vystúpení v NR SR fakticky priklonil k ďalšiemu zoštíhľovaniu v rezorte obrany, potvrdil, že treba cvičiť s obmedzenými zdrojmi, a spochybnil okrem iného potrebu vydržiavania, čiže existencie nadzvukového letectva na Slovensku (aj keď tento názor bol medzitým v priebehu r. 2011 zasa predbežne zmenený).

Už vopred teda možno povedať, že komplexná analýza problematiky obrany v SR sa predbežne nestretla s pochopením a bolo si treba počkať na reakciu vlády, ktorá sa mala zaoberať vyhodnotením ďalšieho smerovania rezortu obrany. Po „povalení“ súčasnej vlády je však ďalšie smerovanie obrany SR a rezortu obrany opäť otvorené a po voľbách sa môže nachádzať na samom počiatku, teda na úrovni r. 2010.

 

Autor:
PhDr. Ivo Samson, Ph.D (1955) ukončil štúdium histórie na Filozofickej fakulte UJEP (dnes Masarykova univerzita) v Brne, neskôr študoval bezpečnostnú politiku na Univerzite Friedricha Schillera v Jene a na Univerzite Justusa Liebiga v Giessene. Absolvoval študijné pobyty v Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, na univerzitách v Uppsale, v Štokholme, v Sappore, v Bonne, v Colchestri a na Pekingskej univerzite. V rokoch 1997 – 1997 bol štipendistom v Bruseli („NATO Fellowship“). V r. 2001 vyučoval ako profesor na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Od januára 1998 pracuje s prestávkami ako analytik Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a zapodieva sa otázkami bezpečnostnej politiky a terorizmu. K tejto otázke publikoval časopisecky aj knižne vo viacerých krajinách. Od roku 2006 (s predĺžením do r. 2013) pôsobí tiež ako externista na University of Wolverhampton – vo Veľkej Británii.

.
----
.
----
.
----
.
Žiadne novinky...
----


infovolby.sk na facebooku

Stránka je projektom MEMO 98 a realizuje sa vďaka podpore Nadácie otvorenej spoločnosti-OSF

OSF

MEMO



SITA

Paneurópska vysoká škola

----