Zdravotníctvo je vždy v rámci predvolebných sľubov i programových vyhlásení vlád (PVV) kontroverznou témou. Vyplýva to z doslova nekonečného množstva pohľadov na príčiny jeho neuspokojivého stavu, rovnakého počtu názorov na priority, ktoré treba riešiť prednostne a nepreberného množstva spôsobov, ako na to. Nech už sú dôvody rozdielnosti týchto pohľadov akékoľvek, napriek mnohokrát deklarovanému úmyslu zdravotníctvo odpolitizovať a odideologizovať doposiaľ nikdy nedošlo v tejto oblasti k celospoločenskému konsenzu. Koncepcia zdravotníctva mala preto vždy životnosť funkčného obdobia danej vlády.

Efektivita

V súlade s pravicovým smerovaním vlády Ivety Radičovej naznačovala i časť jej PVV venovaná zdravotníctvu predovšetkým úmysel vedenia rezortu určiť primeraný rozsah zdravotnej starostlivosti (ZS) hradenej z verejného zdravotného poistenia tak, aby ju v adekvátnej kvalite dokázali pokryť dostupné finančné zdroje bez ďalšieho zadlžovania.

Krokov smerujúcich k naplneniu tohto cieľa bolo viacero, ako napr. prehodnotenie efektivity jednotlivých zdravotných programov, štandardizácia postupov, program eHealth, revízia liekovej politiky, objektivizácia úhradových mechanizmov či transformácia nemocníc na obchodné spoločnosti. Vzhľadom na krátkosť funkčného obdobia súčasnej vlády by nebolo korektné hodnotiť plnenie PVV tak, ako bolo postulované, no k viacerým bodom je možné stanovisko zaujať.

Nová lieková legislatíva

Výdavky na lieky stále predstavujú podstatnú časť sumy vynakladanej na ZS. Rozpačité zavádzanie degresívnej marže a implementácia systému referencovania cien liekov partikulárnymi riešeniami boli, no vysoké percento zdrojov vynakladaných na lieky znamenalo pre súčasné vedenie rezortu prioritnú výzvu, ktorou bola potreba navrhnúť komplexné riešenie liekovej politiky tak, aby nebola neustálym ekonomickým problémom.

Nový liekový zákon čelil množstvu námietok, z ktorých opodstatnenou sa ukázala najmä predikcia reakcie farmaceutických firiem na zákonom stanovenú prísnu cenovú reguláciu. Úmysel redukovať výdavky na lieky sa tak náhlym výpadkom niektorých z nich obrátil proti autorom zákona. Pre objektívnosť však treba uviesť, že na nedostupnosti liekov sa významne podieľajú aj niektoré špekulatívne subjekty, ktoré lieky za nízku sumu nakúpené na Slovensku paralelne s nemalým ziskom importujú do okolitých krajín.

Na redukcii cien liekov sa má prostredníctvom konkurenčného tlaku podielať i generická preskripcia, pričom zdravotná poisťovňa (ZP) z vydaného lieku uhrádza len účinnú látku. Problémom však zostal doplatok pacienta. Pozmeňovací návrh, ktorým sa v zákone presadila možnosť uviesť na recepte explicitne i obchodný názov žiadaného lieku, totiž priamo či nepriamo nabáda pacienta k voľbe často drahšej alternatívy. Okrem toho tento návrh paralyzoval aj zámer zákona zabrániť indukovanej liekovej preskripcii.

Aj napriek nízkej cene liekov náklady na ich obstarávanie neklesajú, čoho príčinu možno vidieť v extrémne vysokom objeme ich predpisovania. Kým úsilie autorov liekového zákona sa zameriavalo na zníženie cien liekov, snahe o vytvorenie systémového mechanizmu, ktorý by účinne racionalizoval nadmernú preskripciu, sa dostatočná pozornosť nevenovala. Aj to je dôvod prečo nová lieková legislatíva neprinesie plne očakávanú mieru úspor, a prečo doplatky pacientov za lieky pravdepodobne ešte stúpnu. To však vytvára priestor na potrebné zmeny a v prípade kontroly preskripcie i sprísnenia liekového zákona.

Transformácia nemocníc na obchodné spoločnosti

Transformácia nemocníc na obchodné spoločnosti mala zabezpečiť efektivitu a transparentnosť ich riadenia. Potrebu tohto opatrenia odôvodňuje pretrvávajúca neschopnosť vedení príspevkových organizácií efektívne hospodáriť so vzácnymi finančnými zdrojmi a napriek oddlžovaniu zastaviť, či aspoň spomaliť neustále zadlžovanie. Netransformované nemocnice tiež vo vzťahoch s obchodnými spoločnosťami ako jediné nie sú schopné správať sa podľa konvenčných trhových pravidiel.

Problematické sú potom dodávky energií, materiálov a liekov, ktoré zadĺžené nemocnice nevedia uhrádzať. Ako dôvod často uvádzajú nedostatočné platby ZP za uznané výkony, no ani po oddĺžení nebadať, že by došlo k pozitívnym posunom v účtovných bilanciách. Napriek dokázateľne úspešnejšiemu hospodáreniu, porovnateľnej i vyššej kvalite ZS a väčšej spokojnosti klientov transformovaných zdravotníckych zariadení, zmena právnej subjektivity nemocníc opätovne v parlamente neuspela.

Transparentnosť

Z hľadiska vyššej transparentnosti bolo pozitívnym krokom vrátenie nezávislosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Rovnako vnímaná, hoci s problematickejšou vymožiteľnosťou, je povinnosť zverejňovania zmlúv s externými subjektmi pri obstarávaní tovarov a služieb, ale i v rámci dohôd so ZP. A reálnu transparentnosť elektronickej aukcie na udelenie licencií na rýchlu zdravotnícku pomoc tiež dokážu zabezpečiť len konsenzuálne dohodnuté a nespochybniteľné výberové kritériá.

Kvalita zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pacienta

Kvalita zdravotnej starostlivosti, ktorej je v PVV venovaná samostatná kapitola úzko súvisí s dĺžkou poskytovania, cenou, bezpečnosťou i úspešnosťou ZS, a preto si zvýšenú pozornosť zaslúži. Tézy v PVV sa zameriavajú najmä na analýzy a merania procesov, indikátory kvality, informatizáciu, kontroling a podporu vedy a výskumu ako ja na požiadavku vytvorenia všeobecných diagnosticko-terapeutických štandardov. Tie však u nás existujú len u minimálneho množstva chorobných stavov. Bez štandardov tak chýba základný referenčný údaj pre akúkoľvek analýzu nevyhnutný. Preto vyjadrenia o kvalite poskytovanej ZS na Slovensku zostávajú zatiaľ len špekulatívne.

Téma bezpečnosti pacienta v PVV vlastne absentuje úplne a na Slovensku sa touto problematikou zaoberá len niekoľko nadšených jednotlivcov. Istú systematickú aktivitu vyvíjajú iba ÚDZS vytvorením systému hlásenia nežiaducich udalostí a Slovenská kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie zastrešením niekoľkých úvodných projektov monitoringu nežiaducich udalostí v slovenských nemocniciach. Uvádzanie týchto aktivít do praxe však naráža na ťažko prekonateľnú bariéru odmietania a bagatelizovania.

Východiská pre budúcu exekutívu

Bez ohľadu na ideologické zameranie nasledujúcej vlády si pozornosť a reformné aktivity v rezorte zaslúžia viaceré oblasti. Napriek stále kontroverznej, hoci ústavným súdom vyriešenej otázke zisku ZP bude zmysluplnejšie pripraviť komplexnú reformu poistného systému tak, aby sa pre ZP vytvoril väčší konkurenčný priestor a pre poistencov väčšia motivácia k zodpovednosti za ochranu vlastného zdravia.

Prioritou bude tiež vytvorenie racionálneho a ekonomicky únosného modelu odmeňovania zdravotníckych pracovníkov, avšak s dôrazom na motiváciu pracovníkov a nie vek či dosiahnutý počet certifikátov. Serióznu pozornosť bude opäť treba venovať znovu naštartovaniu transformácie nemocníc, avšak bez zbytočného démonizovania vstupu súkromných investorov do tohto segmentu. Podstatné v tejto otázke bude najmä splnenie si úlohy štátu v dokonalom nastavení a vymožiteľnosti dodržiavania pravidiel fungovania takýchto nemocníc.

Najnevyhnutnejším cieľom nového vedenia MZ SR by sa však mala stať vízia novej organizačnej kultúry tak na úrovni rezortu ako aj na úrovni jednotlivých poskytovateľov ZS. Aktuálny rigídny a prísne hierarchický systém vytvára jednak obmedzený priestor pre flexibilnú implementáciu účinných manažérskych nástrojov a jednak je pretrvávajúcou príčinou atmosféry strachu a neopodstatneného rešpektu, čo významne a negatívne koliduje s princípmi transparentnosti, zabezpečenia kvality a bezpečnosti pacienta.

Spektrum úloh, ktoré stoja pred novým vedením rezortu je pestré, náročné a rozsiahle a preto najzodpovednejšou úlohou víťaza volieb bude výber tých najvhodnejších osobností, v ktorých silách bude tieto neľahké úlohy zvládnuť.

Autor:
MUDr. Branislav Sepeši (1974), radiačný onkológ a predseda OZ Fórum nezávislých názorov (www.fnn.sk, www.facebook.com/chcemelepsiefungujuce zdravotnictvo). V súčasnosti pracuje na Onkologickej klinike SZU v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici. Spolupracuje so Slovenskou kanceláriou WHO na projektoch v oblasti bezpečnosti pacienta.