Už pred voľbami v roku 2010 sa v médiách opakovane objavoval názor, že problematika marginalizovaných komunít, teda ľudovo povedané rómskych osád, sa musí stať jednou z priorít budúcej vlády. Čoraz častejšie sa v tejto súvislosti hovorí o hospodárskych stratách z vylúčenia, či dokonca o bezpečnostných rizikách v budúcnosti. Koaličná vláda Ivety Radičovej túto skutočnosť reflektovala pri tvorbe svojho programového vyhlásenia, ktoré sa dá vo vzťahu k Rómom považovať za najprogresívnejší politický dokument v doterajšej histórii Slovenska. V lete 2010 sa dokonca mohlo zdať, že konečne existuje politická vôľa na riešenie rómskej problematiky.

Zásluhu na tom mali predovšetkým dvaja predstavitelia novo sa kreujúcej exekutívy, Rudolf Chmel a Lucia Nicholsonová. Podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny sa vo svojej časti programového vyhlásenia vlády silno prihlásil k ľudskoprávnym záväzkom Slovenskej republiky a snahám bojovať s diskrimináciou menšín, vrátane tej rómskej. Štátna tajomníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zas po prvý krát presadila do programu vlády ucelenú podkapitolu o rómskych osadách a marginalizovaných komunitách, do ktorej boli zahrnuté úlohy týkajúce sa viacerých rezortov. Zmienky o Rómoch nájdeme ešte aj v ďalších častiach programového vyhlásenia vlády z roku 2010.

Možno teda konštatovať, že minimálne v rovine deklarácii pristúpila súčasná vláda k rómskej problematike komplexne, cielene i prierezovo. Ako sa však ukázalo neskôr, väčšina zámerov ostala celých 18 mesiacov len v deklaratórnej rovine. Činnosť samotnej vlády možno teda skôr hodnotiť ako pasívnu, s niekoľkými iniciatívami, z ktorých časť treba oceniť. Avšak na druhej strane sa vláda podujala aj na viacero krokov, ktoré si zaslúžia skôr kritiku.

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a menšiny prispel k zlepšeniu situácie Rómov na Slovensku najmä v symbolickej rovine. Reformou poradných orgánov vlády a vytvorením, dúfajme že silného strešného orgánu, Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, vyslal jednoznačný signál o dôležitosti ochrany a presadzovania ľudských práv na Slovensku.

Podpredseda vlády nastolil aj novú kultúru v oblasti komunikácie s občianskou spoločnosťou a jej participácie na činnosti Úradu vlády. Okrem toho sa asi ako prvý podpredseda vlády vždy otvorene vyjadroval k prípadom porušovania ľudských práv, bol ochotný uznať zlyhanie štátu a zastával sa obetí diskriminácie. Oceniť treba aj prvý ročník Ceny pre ľudské práva. Ak bude mať aj budúca vláda záujem a odvahu pokračovať v nastolenom smere, mohli by tieto symbolické kroky priniesť posun v riešení menšinových tém i v spoločenskom vnímaní problematiky ľudských práv.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa v súvislosti s rómskou problematikou venovalo hneď niekoľkým témam. Najviac možno oceniť historicky prvú snahu o prijatie legislatívnej normy zameranej (predovšetkým) na rómske osady. Ministerstvo pripravilo rozsiahly zámer zákona o sociálne vylúčených spoločenstvách, v ktorom sa pokúsilo zadefinovať princípy a oblasti intervencií štátu do lokalít poznačených koncentrovanou chudobou. Najväčšie výhrady občianskej spoločnosti smerovali k striktne neetnickému charakteru tohto návrhu, avšak tento nedostatok by bolo možné odstrániť pri príprave samotného zákona. Legislatívnym zámerom sa vláda, bohužiaľ, vôbec nezaoberala, aj keď prešiel pripomienkovým konaním.

Pozitívne treba hodnotiť kroky sociálneho rezortu aj v oblasti eurofondov. Štátna tajomníčka sa intenzívne angažovala v medializácii podozrivých a pochybných projektov z minulosti (sociálne podniky, projekty zvyšovania zamestnanosti, projekty zamerané na Rómov), avšak je na škodu, že ostala v svojej iniciatíve jedinou predstaviteľkou exekutívy. Ostatné ministerstvá nemali ochotu hovoriť otvorene o podvodoch, korupcii a klientelizme pri rozdeľovaní štrukturálnych fondov (aj na rómske projekty) a tak svojím mlčaním legitimizovali prax predošlej vlády. Okrem toho ministerstvo práce podniklo kroky na úpravu a systematizáciu zdrojov z Európskeho sociálneho fondu s cieľom zvýšiť ich efektivitu vo vzťahu k rómskej problematike a najmä novopripravené národné projekty podpory terénnej sociálnej práce a komunitných centier by mohli aspoň čiastočne prispieť k zlepšeniu situácie na lokálnej úrovni.

Ďalším projektom ministerstva bola príprava pilotného testovania e-pay kariet, ktoré však nebolo podložené žiadnou analýzou, dopadovou štúdiou, či iným strategickým zámerom. Pomerne drahý projekt tak ostáva doposiaľ nejasne odôvodnený a riskantný.

Asi najkontroverznejším zámerom z dielne ministerstva práce bol návrh nového zákona o hmotnej núdzi, ktorý mal okrem iného aj ambíciu znížiť základnú úroveň sociálnych dávok. Premiérka však tento zámer zastavila a tak sa vôbec nedostal na rokovanie vlády.

Ministerstvo školstva a Ministerstvo vnútra

Najväčším sklamaním v súvislosti s rómskou problematikou boli ministerstvá školstva a vnútra. To prvé pre svoju absolútnu pasivitu. Napriek viacerým záväzkom z programového vyhlásenia sme sa nedočkali žiadnych výraznejších krokov. Odbornej verejnosti sa darí čoraz viac upozorňovať na problém segregácie rómskych detí v školách a potrebu zavádzania inkluzívnych prístupov vo vzdelávaní, avšak ministerstvo sa stavia k týmto témam veľmi vlažne. Minister Eugen Jurzyca nedokázal pripraviť a presadiť sľubovaná koncepciu vzdelávania a tak bolo dianie v oblasti regionálneho školstva poznačené celkovou stagnáciou.

Ministerstvo vnútra si zas zvolilo cestu represie a teda aj viktimizácie obyvateľov rómskych osád. Vymenovaním poradcu pre rómsku kriminalitu, zvýšením počtu policajtov v blízkosti osád, ako aj návrhom novely o možnosti rozdeľovania obcí pri nespokojnosti časti jej obyvateľov, sa minister Daniel Lipšic prihlásil k politike ľúbivého populizmu oslovujúceho frustrovanú časť nerómskej majority.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity

Za zmienku ešte stojí činnosť splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a jeho úradu. Ani novovymenovanému splnomocnencovi, Mirovi Pollákovi, sa nepodarilo vytvoriť dostatočný tlak na jednotlivých predstaviteľov vlády, aby si dôsledne plnili svoje záväzky z programového vyhlásenia, ale aj iných domácich a medzinárodných akčných plánov. Úrad tak, aj napriek jeho priamemu podriadeniu do gescie premiérky, naďalej ostáva pomerne bezzubým konzultačným orgánom.

Najkritickejšie možno hodnotiť neschopnosť úradu ozdraviť „vlajkovú loď“ Slovenskej republiky v riešení rómskej problematiky, a síce program Lokálnych stratégií komplexného prístupu, na ktorý malo z EU smerovať 200 miliónov eur. Napriek tomu, že s touto sumou sa bežne stretávame v médiách, je viac ako otázne, aká časť z týchto prostriedkov reálne smerovala alebo bude smerovať do rómskych osád. Úrad nemal odvahu otvorene pomenovať stav, v akom bol tento program zanechaný predošlým vedením a tak vlastne zamietol celú kauzu pod koberec a prispel k prehĺbeniu celkovej frustrácie z dopadu eurofondov na rómske komunity.

Na druhej strane, Úrad splnomocnenca venoval najväčšiu pozornosť príprave novej vládnej stratégie, ku ktorej sa zaviazala vláda v programovom vyhlásení, a ku ktorej vyzvala všetky členské štáty aj Európska komisia. Stratégia integrácie Rómov do roku 2020 bola po pomerne hektickej príprave schválená vládou v januári 2012 a napriek istým výhradám ju možno považovať za najkvalitnejší strategický dokument, aký Slovensko doposiaľ malo. Ak by budúce vlády zodpovedne plnili úlohy zo stratégie a nadväzujúcich akčných plánov, mohli by sme sa v horizonte desaťročia dočkať aspoň mierneho zlepšenia situácie Rómov na Slovensku.

Autor:
Laco Oravec (1977) vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Civilnú službu absolvoval vo feministickom združení žien Fenestra, ktoré sa venuje obetiam násilia páchaného na ženách a deťoch. Od roku 2002 pracuje v Nadácii Milana Šimečku, momentálna ako programový riaditeľ. Venuje sa ľudským a menšinovým právam, multikulturalizmu, sociálnej inklúzii a verejným politikám. V súčasnosti je aj doktorandom na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.