[ volebný infoservis ]

MANUÁL VOLIČA - Voľby do NR SR 2012
Pridané: 13. 2. 12
Autor: Ivan Godársky, MEMO 98


Prečo voľby?
Prečo predčasné voľby?
Kedy budú voľby?
Čo je to volebná kampaň?
Koľko trvá volebná kampaň?
Ako prebieha kampaň v médiách?
Koho vlastne volíme?
Aké boli výsledky volieb do NR SR v roku 2010?
Aké boli výsledky volieb do NR SR od vzniku samostatného Slovenska?
Má volebný zisk nejaký súvis s financovaním politickej strany?
Kto môže kandidovať – pasívne volebné právo?
Kto nemôže kandidovať (prekážky pasívneho volebného práva)?
Čo je to kandidátna listina?
Čo je to volebná kaucia?
Kto môže voliť – aktívne volebné právo?
Kto nemôže voliť (prekážky aktívneho volebného práva)?
Je možné voliť, ak som občanom SR (mám slovenské občianstvo), no trvalý pobyt mám v zahraničí?
Je možné voliť, ak mám trvalý pobyt na území SR, no v čase volieb budem v zahraničí?
Je možné voliť, ak budem v čase volieb mimo bydliska, ale na Slovensku?
Kde budú voľby (kam mám ísť voliť)?
Ako zistím, že som zapísaný/á vo voličskom zozname?
Čo mám robiť, ak obecný úrad nevykonal doplnenie, či zmenu mojich údajov?
Je možné voliť, ak budem v čase volieb v nemocnici alebo inak neschopný prísť do volebnej miestnosti?
Je možné voliť, ak budem v čase volieb vo väzbe?
Ako mám voliť, keď som nevidiaci/a?
Čo si potrebujem so sebou vziať do volebnej miestnosti?
Čo robiť v prípade, že pri sebe nemám občiansky preukaz?
Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?
Čo v prípade, ak sa pri vyberaní strany alebo pri označovaní kandidátov pomýlim?
Čo ak záverečná hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred ňou?
Kto spočítava volebné hlasy?
Ako sa posudzuje platnosť hlasovacích lístkov?
Čo sú prednostné hlasy a ako sa posudzujú?
Podľa akého kritéria sú zvolení poslanci do NR SR?
Je na platnosť volieb potrebné, aby sa na nich zúčastnil určitý počet ľudí?
Kedy budú vyhlásené výsledky volieb?

Prečo voľby?

Voľby zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky sa konajú na základe všeobecného (bez rozdielu pohlavia), rovného (každý hlas má rovnakú váhu) a priameho volebného práva (každý volič musí voliť osobne, výnimka sa pripúšťa pri osobách s telesným postihnutím alebo pri takých, ktoré nemôžu čítať alebo písať) tajným hlasovaním (teda za „plentou“ a následne zatvorenou obálkou do volebnej urny).

Prečo predčasné voľby?

Vzhľadom na skutočnosť, že vláde Ivety Radičovej nebola pri spojenom hlasovaní o dôvere vláde a účasti Slovenska na eurovale dňa 11.októbra 2011 vyslovená dôvera, dôsledkom, ktorý predpokladá ústava SR (čl. 116) je odstúpenie vlády. Následne (13. októbra) sa poslanci dohodli na skrátení ich volebného obdobia. Keďže ústava SR vymedzuje pravidelné 4-ročné obdobie činnosti NR SR, poslanci prijali rozhodnutie o skrátení vlastného volebného obdobia vo forme ústavného zákona (č. 330/2011 Z.z.).

Dňa 19. októbra predseda NR SR vyhlásil predčasné voľby do NR SR na 10. marca 2012 (rozhodnutie č. 347/2011 Z.z.).

Kedy budú voľby?

Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky budú, tak ako je tomu od roku 2004, prebiehať iba v jeden deň. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 10. marca 2012 od 7:00 hod. do 22:00 hod.

Čo je to volebná kampaň?

Zákon o voľbách do NR SR (č. 333/2004 Z.z.) na rozdiel od iných volebných zákonov nevymedzuje čo znamená samotná kampaň. Ustanovuje iba vysielanie politickej reklamy v elektronických médiách (televízia, rozhlas) a umiestňovanie volebných plagátov.

Koľko trvá volebná kampaň?

Keďže zákon nehovorí o volebnej kampani, iba o vysielaní politickej reklamy, možno povedať, že oficiálna predvolebná propagácia v médiách sa začína 21 dní predo dňom volieb, teda 18. februára 2012.

Zákon o voľbách do NR SR neustanovuje žiadne volebné moratórium pre vysielanie predvolebnej propagácie, teda dovoľuje zverejňovať alebo vysielať akékoľvek informácie o kandidujúcich subjektoch a jednotlivých kandidátoch. Jediným obmedzením je, že v deň volieb je až do skončenia hlasovania zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Zákon nijako neobmedzuje výšku finančných prostriedkov použitých na volebné účely.

Zákon hovorí, že volebné plagáty a iné nosiče informácií možno začať umiestňovať až 21 dní predo dňom volieb (teda od 18. februára) – ide však o obmedzenie, ktoré sa vzťahuje len na miesta, ktoré môže obec regulovať svojím všeobecne záväzným nariadením. Naopak, nevzťahuje sa na súkromné budovy, či iné miesta súkromného charakteru, teda na klasické billboardy.

Ako prebieha kampaň v médiách?

RTVS (Rádio a televízia Slovenska), presnejšie jej obe časti Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo) sú povinné na kampaň vyhradiť každý najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúci subjekt (strana, či koalícia). Celkovo však maximálne 10 hodín vysielacieho času pre politickú reklamu celkovo. Vzhľadom na to, že v týchto voľbách celkovo kandiduje 26 strán, na jednu stranu vychádza 23 minút.

STV a SRo musia zabezpečiť zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany alebo koalície.

STV aj SRo zároveň vyhradia po 10 hodín vysielacieho času na diskusné relácie.

Súkromné médiá môžu na kampaň vyhradiť takisto najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúci subjekt (strana, či koalícia), maximálne však (rovnako ako STV, či SRo) 10 hodín vysielacieho času – teda platí to isté, čo pri verejnoprávnej RTVS, teda, že na jednu stranu vychádza 23 minút. Aj súkromné médiá musia zreteľné označiť a oddeliť takéto vysielanie od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie.

Náklady na kampaň v médiách uhrádzajú kandidujúce politické strany alebo koalície. Médiá sú povinné zabezpečiť pre všetkých kandidátov rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.

Dôležité je, že za politickú reklamu sa nepovažujú bežné spravodajské a publicistické relácie, pokiaľ sa realizujú spôsobom ako v čase mimo kampane. Médiá sú však povinné zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné.

Koho vlastne volíme?

Na základe parlamentných volieb občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej ako NR SR), ktorá predstavuje zákonodarnu zložku moci a je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom (teda orgánom oprávneným príjimať ústavu a zákony).

NR SR, alebo parlament sa skladá zo 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci ako zástupcovia občanov vykonávajú mandát im zverený podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi (tzv. zákaz imperatívneho mandátu).

V histórii samostatnej Slovenskej republiky ide v poradí o šieste voľby do NR SR – po pravidelných voľbách v rokoch 1998, 2002 a 2010 ide v poradí o tretie predčasné voľby (po rokoch 1994 a 2006).

Aké boli výsledky volieb do NR SR v roku 2010?

V roku 2010 (voľby sa konali 13.6.) bola volebná účasť na parlamentných voľbách 58,83% (z počtu 4 362 369 oprávnených voličov sa na voľbách zúčastnilo 2 566 779 občanov). Historicky tak išlo o druhú najnižšiu účasť na parlamentných voľbách (nižšia bola v predchádzajúcich voľbách v roku 2006 – 54,67%). Najvyššia účasť na parlamentných voľbách bola v ére samostatného Slovenska zaznamenaná v roku 1998 – 84,24%.

Vo voľbách si 150 mandátov rozdelilo 6 politických strán (z 18 kandidujúcich subjektov):

Smer-SD 62 mandátov zisk 880 111 hlasov / 34,79%
SDKÚ-DS 28 mandátov zisk 390 042 hlasov / 15,42%
SaS 22 mandátov zisk 307 287 hlasov / 12,14%
KDH 15 mandátov zisk 215 755 hlasov / 8,52%;
Most-Híd 14 mandátov zisk 205 538 hlasov / 8,12%
SNS 9 mandátov zisk 128 490 hlasov / 5,07%

Viac ako 2% (v tomto prípade ma kandidujúci subjekt nárok na vrátenie volebnej kaucie) získali ešte SMK (4,33%), ĽS-HZDS (4,32%) a SDĽ (2,41%).

V júli 2010 strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd vytvorili spoločnú koaličnú vládu vedenú premiérkou Ivetou Radičovou a podporovanú v NR SR 79 poslancami.

Aké boli výsledky volieb do NR SR od vzniku samostatného Slovenska?

• 2006

V roku 2006 sa voľby konali 17.6. a zúčastnilo sa ich 54,67% oprávnených voličov (z počtu 4 272 517 oprávnených voličov sa na voľbách zúčastnilo 2 335 917 občanov). Historicky tak išlo o najnižšiu účasť na parlamentných voľbách.

Vo voľbách si 150 mandátov rozdelilo 6 politických strán (z 21 kandidujúcich subjektov):

Smer-SD 50 mandátov zisk 671 185 hlasov / 29,14%
SDKÚ-DS 31 mandátov zisk 422 815 hlasov / 18,35%
SNS 20 mandátov zisk 270 230 hlasov / 11,73%
SMK 20 mandátov zisk 269 111 hlasov / 11,68%
ĽS-HZDS 15 mandátov zisk 202 540 hlasov / 8,79%
KDH 14 mandátov zisk 191 443 hlasov / 8,31%

Viac ako 2% (v tomto prípade ma kandidujúci subjekt nárok na vrátenie volebnej kaucie) získali ešte KSS (3,88%) a Slobodné fórum (3,47%).

V júli 2006 strany Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS vytvorili spoločnú koaličnú vládu vedenú premiérom Róbertom Ficom a podporovanú v NR SR 85 poslancami.

• 2002

V roku 2002 sa voľby konali 20.-21.9. a zúčastnilo sa ich 70,06% oprávnených voličov (z počtu 4 157 802 oprávnených voličov sa na voľbách zúčastnilo 2 913 267 občanov).

Vo voľbách si 150 mandátov rozdelilo 7 strán (z 23 kandidujúcich subjektov):

HZDS 36 mandátov zisk 560 691 hlasov / 19,50%
SDKÚ 28 mandátov zisk 433 953 hlasov / 15,09%
Smer 25 mandátov zisk 387 100 hlasov / 13,46%
SMK-MKP 20 mandátov zisk 321 069 hlasov / 11,16%
KDH 15 mandátov zisk 237 202 hlasov / 8,25%
ANO 15 mandátov zisk 230 309 hlasov / 8,01%
KSS 11 mandátov zisk 181 872 hlasov / 6,32%

Viac ako 3% (v tomto prípade mal kandidujúci subjekt nárok na príspevok za hlasy vo výške 60 Sk za každý získaný hlas) získali Pravá SNS (3,65%), SNS (3,32%) a HZD (3,28%).

V októbri 2002 strany SDKÚ, SMK, ANO a KDH vytvorili spoločnú koaličnú vládu. Vláda, predsedom ktorej sa stal Mikuláš Dzurinda mala v NR SR celkovo 78 poslancov.

• 1998

V roku 1998 sa voľby konali 25.-26.9. a zúčastnilo sa ich 84,24% oprávnených voličov (z počtu 4 023 191 oprávnených voličov sa na voľbách zúčastnilo 3 389 346 občanov).

Vo voľbách si 150 mandátov rozdelilo 6 strán (z 17 kandidujúcich subjektov):

HZDS 43 mandátov zisk 907 103 hlasov / 27,00%
SDK 42 mandátov zisk 884 497 hlasov / 26,33%
SDĽ 23 mandátov zisk 492 507 hlasov / 14,66%
SMK-MKP 15 mandátov zisk 306 623 hlasov / 9,12%
SNS 14 mandátov zisk 304 839 hlasov / 9,07%
SOP 13 mandátov zisk 269 343 hlasov / 8,01%

Viac ako 3% (v tomto prípade by mal kandidujúci subjekt nárok na príspevok za hlasy zo štátneho rozpočtu) nezískal žiadny iný politický subjekt.

V októbri 1998 strany SDK, SDĽ, SMK a SOP vytvorili spoločnú koaličnú vládu. Vláda, predsedom ktorej sa stal Mikuláš Dzurinda mala v NR SR podporu celkovo 93 poslancov (viac ako 3/5 v NR SR, teda ústavnú väčšinu).

• 1994

V roku 1994 sa voľby konali 30.9.-1.10. a zúčastnilo sa ich 75,65% oprávnených voličov.

Vo voľbách si 150 mandátov rozdelilo 7 strán (z 18 kandidujúcich subjektov):

HZDS-RSS 61 mandátov zisk 1 005 488 hlasov / 34,96%
Spoločná voľba 18 mandátov zisk 299 496 hlasov / 10,41%
MK 17 mandátov zisk 292 936 hlasov / 10,18%
KDH 17 mandátov zisk 289 987 hlasov / 10,08%
15 mandátov zisk 246 444 hlasov / 8,57%
ZRS 13 mandátov zisk 211 321 hlasov / 7,34%
SNS 9 mandátov zisk 155 359 hlasov / 5,40%

Viac ako 3% (v tomto prípade mal kandidujúci subjekt nárok na príspevok za hlasy vo výške 60 Sk za každý získaný hlas) získala ešte DS (3,42%).

V decembri 1994 strany HZDS, SNS a ZRS vytvorili spoločnú koaličnú vládu. Vláda, predsedom ktorej sa stal Vladimír Mečiar mala v NR SR celkovo 83 poslancov.

Má volebný zisk nejaký súvis s financovaním politickej strany?

Áno, má bezprostredný súvis. Hoci strany môžu byť financované z členských príspevkov a darov, z dedičstva, z predaja a prenájmu ich majetku, z výnosov cenných papierov, z podielov na zisku, z úrokov z vkladov, z pôžičiek a úverov, najdôležitejším zdrojom financovania politických strán je štátny rozpočet. Konkrétny spôsob financovania určuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.

Zo štátneho rozpočtu strana môže získať až 3 príspevky:

Príspevok za hlasy
Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako 3% celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 1% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR.

Keďže určujúcim údajom je priemerná mzda za rok 2011 (podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda za prvé tri štvrťroky 2011 vo výške 765 eur), za každý získaný hlas budú mať strany s volebným ziskom vyšším ako 3% nárok na vyplatenie 7,65 eur.

Príspevok na činnosť
Nárok na tento príspevok vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Nárok na príspevok na činnosť vzniká za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby a zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby (teda nárok na príspevok vzniká za jún 2010 a ak posledný príspevok sa môže nárokovať za február 2012).

Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Ak sa činnosť národnej rady skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo

Príspevok na mandát
Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby (teda určujúcim je priemerná mzda za rok 2011 – podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda za prvé tri štvrťroky 2011 vo výške 765 eur).

Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za 21. a každý ďalší mandát patrí strane príspevok v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy.

Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby. Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby, posledný príspevok sa teda môže nárokovať za február 2012).

Kto môže kandidovať – pasívne volebné právo?

Právo kandidovať do NR SR má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Kto nemôže kandidovať (prekážky pasívneho volebného práva)?

Aj pri dosiahnutí potrebného veku (21 rokov) a pri trvalom pobyte na území SR za poslanca NR SR nemôže kandidovať občan, ak mu v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:

Čo je to kandidátna listina?

Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa zákona o politických stranách a politických hnutiach (č. 85/2005 Z.z.). Politické strany môžu utvoriť koalíciu a podať spoločnú kandidátnu listinu. Politická strana, ktorá je súčasťou koalície, nemôže podať kandidátnu listinu samostatne.

Ku kandidátnej listine musí byť pripojené

  1. vlastnoručne podpísané vyhlásenie každého kandidáta uvedeného na kandidátnej listine, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti,
  2. potvrdenie o uhradení volebnej kaucie 16 596 eur,
  3. oznámenie o určení splnomocnenca politickej strany alebo koalície a jeho náhradníka s uvedením ich mena, priezviska a presnej adresy, na ktorú možno doručovať písomnosti.

Ústredná volebná komisia zaregistruje najneskôr 70 dní predo dňom volieb (najneskôr 3. apríla) kandidátne listiny, ktoré sú v súlade s týmto zákonom. Registrácia kandidátnych listín je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Čo je to volebná kaucia?

Volebná kaucia (16 596 eur) bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod.).

Politická strana alebo koalícia uhradí kauciu najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi ministerstvo. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Kto môže voliť – aktívne volebné právo?

Právo voliť do NR SR má každý občan SR, ktorý najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.

Kto nemôže voliť (prekážky aktívneho volebného práva)?

Aj pri dosiahnutí potrebného veku sa volieb nemôže zúčastniť občan, ak mu v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:

Na základe návrhu Generálneho prokurátora SR z 18. decembra 2007 a následného nálezu Ústavného súdu SR z 11. februára 2009 (spisová značka PL. ÚS 6/08) voliť (na rozdiel od predošlých volieb do NR SR) môžu aj osoby vo výkone trestu (teda právoplatne odsúdení).

Nález Ústavného súdu SR bol uverejnený v Zbierke zákonov 1. apríla 2009, čím príslušné ustanovenie zákona o voľbách do NR SR (§2 ods.2 písm. b) zákona č.333/2004 Z.z.) stratilo účinnosť. Keďže NR SR neuviedla do 6 mesiacov zákon o voľbách do NR SR do súladu s nálezom Ústavného súdu SR, ustanovenie zákona o voľbách do NR SR stratilo aj platnosť.

Je možné voliť, ak som občanom SR (mám slovenské občianstvo), no trvalý pobyt mám v zahraničí?

Podľa súčasného zákona o voľbách do NR SR č. 333/2004 Z.z. (nahradil pôvodný zákon č. 80/1990 Zb.) sa volieb môžu zúčastniť aj občania SR s trvalým pobytom v zahraničí. Podmienkou je, že takýto volič požiada o zápis do osobitného zoznamu voličov, ktorý vedie Mestská časť Bratislava-Petržalka. Písomná žiadosť musí byť doručená najneskôr 50 dní predo dňom volieb (v piatok 20. januára 2012). K žiadosti musia byť priložené dva dokumenty:

  1. čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že volič nemá trvalý pobyt na území SR,
  2. fotokópia časti platného cestovného dokladu SR s osobnými údajmi voliča (meno a priezvisko; rodné číslo a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia; adresu miesta pobytu v cudzine) alebo fotokópia osvedčenia o štátnom občianstve SR (v tom prípade je potrebné osobitne uviesť aj osobné údaje voliča).

Voličom zapísaným do osobitného zoznamu, zašle Mestská časť Bratislava-Petržalka najneskôr 35 dní predo dňom volieb (v piatok 3. februára 2012) na jeho adresu v cudzine obálku s odtlačkom pečiatky Mestskej časti Bratislava-Petržalka, hlasovacie lístky, návratnú obálku a poučenie o spôsobe hlasovania. Návratná obálka musí byť označená heslom „VOĽBA POŠTOU“. Musí na nej byť uvedená adresa sídla Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava-Petržalka ako adresáta a adresa voliča v cudzine, ktorú uviedol pri zápise do osobitného zoznamu voličov, ako odosielateľa.

Po vložení hlasovacieho lístka do obálky s pečiatkou vloží volič zalepenú obálku do návratnej obálky a odošle ju poštou. Poštovné uhrádza volič.

Návratná obálka musí byť doručená najneskôr v posledný pracovný deň predo dňom volieb (v piatok 9. marca 2012). Hlasy doručené poštou voličmi, ktorí nemajú trvalý pobyt na území SR sčítava v deň volieb samostatná okrsková komisia. Informácie sú tiež prístupné na stránke Ministerstva vnútra SR: http://www.minv.sk/?volba-postou1

Je možné voliť, ak mám trvalý pobyt na území SR, no v čase volieb budem v zahraničí?

Na základe nového zákona o voľbách do NR SR sa volieb môžu zúčastniť aj občania s trvalým pobytom v SR, ktorí budú v čase volieb v zahraničí. Podmienkou je, že takýto volič požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt, o voľbu poštou. Písomná žiadosť musí byť doručená najneskôr 50 dní predo dňom volieb (v piatok 20. januára 2012).

Obec následne zašle voličovi najneskôr 35 dní predo dňom volieb (najneskôr v piatok 3.februára 20102) na ním určenú adresu pobytu v cudzine obálku s odtlačkom pečiatky obce, hlasovacie lístky, návratnú obálku a poučenie o spôsobe hlasovania. Návratná obálka musí byť označená heslom „VOĽBA POŠTOU“. Musí na nej byť uvedená adresa sídla obecného úradu obce ako adresáta a adresa voliča v cudzine, ktorú uviedol pri žiadosti o voľbu poštou, ako odosielateľa.

Po vložení hlasovacieho lístka do obálky s pečiatkou vloží volič zalepenú obálku do návratnej obálky a odošle ju poštou. Poštovné uhrádza volič.

Návratná obálka musí byť doručená najneskôr v posledný pracovný deň predo dňom volieb (v piatok 9. marca 2012). Hlasy doručené v lehote odovzdá obec príslušnej okskovej komisii najneskôr do skončenia hlasovania v deň volieb.

Informácie sú tiež prístupné na stránke Ministerstva vnútra SR: http://www.minv.sk/?volba-postou2

Je možné voliť, ak budem v čase volieb mimo bydliska, ale na Slovensku?

Áno je to možné.

Ak volič nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov (v mieste jeho trvalého bydliska), môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu (volič by mal vedieť vopred, že vo volebný deň nebude takpovediac doma, aby si mohol voličský preukaz vybaviť vopred). Žiadosť o vydanie voličského preukazu je možné podať najskôr 30 dní (vo štvrtok 9. februára 2012), najneskôr však 2 dni predo dňom volieb (vo štvrtok 8. marca 2012). Voličský preukaz ho následne oprávňuje na zápis do zoznamu oprávnených voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku na celom území Slovenska, ktorý vykoná volebná komisia v okrsku kde sa volič rozhodne využiť právo voliť.

Kde budú voľby (kam mám ísť voliť)?

Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“, ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb (teda najneskôr v utorok 14. februára 2012) do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti.

Ak by náhodou občan toto oznámenie nedostal, je nutné sa informovať na príslušnom (vlastnom) obecnom úrade.

Ako zistím, že som zapísaný/á vo voličskom zozname?

Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec a z neho vyhotoví zoznam voličov, ktorý odovzdá najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania príslušnej okrskovej komisii). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť.

Čo mám robiť, ak obecný úrad nevykonal doplnenie, či zmenu mojich údajov?

Ak sama obec neodstráni chyby, či nedostatky v stálom zozname, môže sa dotknutý volič obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení do stáleho zoznamu. Súd musí rozhodnúť do troch dní od podania návrhu, pričom proti takému rozhodnutiu už nie je možný opravný prostriedok.

Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom zozname obec, v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov okrsková volebná komisia.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb v nemocnici alebo inak neschopný prísť do volebnej miestnosti?

Je to možné.

Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má voličský preukaz (viď vyššie), môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu, príp. ak má volič voličský preukaz, môže požiadať ktorúkoľvek volebnú komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti – doma či v nemocnici (tam však iba v prípade, že má volič voličský preukaz, resp. ak sa nemocnica nachádza v obvode jeho trvalého bydliska). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.

Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb vo väzbe?

Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Ak nebol v takomto zariadení vytvorený osobitný volebný okrsok, okrsková volebná komisia v spolupráci s vedúcim príslušného zariadenia zabezpečí možnosť voliť prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, sprevádzanú aspoň dvoma členmi okrskovej volebnej komisie.

Na základe nálezu Ústavného súdu z 11. februára 2009 (uverejnené v Zbierke zákonov 1. apríla 2009 pod č.126/2009 Z.z.) voliť môže aj občan, ktorý si na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest. Zmenila sa tak predchádzajúca úprava, podľa ktorej bol doteraz výkon trestu odňatia slobody považovaný za prekážku volebného práva.

Ako mám voliť, keď som nevidiaci/a?

V tomto prípade (rovnako je tomu, ak niekto nevie písať alebo z iných dôvodov čítať, príp. pre telesné postihnutie) je možné vziať so sebou za „plentu“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.

Čo si potrebujem so sebou vziať do volebnej miestnosti?

V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Pero, ktoré bude nutné pri označovaní hlasovacieho lístku, bude vo volebnej miestnosti priamo „za plentou“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok).

Čo robiť v prípade, že pri sebe nemám občiansky preukaz?

Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá občiansky preukaz, podľa nového zákona o voľbách do NR SR (č. 333/2004 Z.z.) už neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii (tieto možnosti poskytoval starý zákon o voľbách do NR SR č. 80/1990 Zb.). Preto v prípade, že si volič svoj občiansky preukaz nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.

Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?

  1. Preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane prázdnu obálku a hlasovacie lístky (1 lístok pre každú kandidujúcu stranu – celkovo 18 hlasovacích lístkov). Ak sa volič dostavil s voličským preukazom, volebná komisia ho zapíše do oboch rovnopisov zoznamu voličov a nechá si jeho voličský preukaz, ktorý pripojí k zoznamu voličov. Voliča, ktorý sa dostavil s preukazom totožnosti, no nie je zapísaný v zozname voličov, dopíše volebná komisia do oboch rovnopisov na základe jeho občianskeho preukazu.
  2. Zoberie lístky a obálku a odoberie sa za „plentu“ (volebná kabínka - priestor na úpravu hlasovacieho lístka), ktorá je voľná.
  3. „Za plentou“ vloží do obálky iba jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť (tzv. prednostný hlas alebo krúžkovanie).
  4. Po vyjdení spoza „plenty“ vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny).

Čo v prípade, ak sa pri vyberaní strany alebo pri označovaní kandidátov pomýlim?

Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje počet pomýlení a vydaní nových lístkov.

Čo ak záverečná hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred ňou?

V takom prípade je ešte možné odvoliť – od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 22.00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.

Kto spočítava volebné hlasy?

Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia. Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry nakoniec Ústrednej volebnej komisii.

Ako sa posudzuje platnosť hlasovacích lístkov?

Keďže sa v parlamentných voľbách volia politické strany alebo koalície, na ich prospech sa rátajú i hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada, a takéto hlasovacie lístky sú platné.

Ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako štyrom kandidátom, takýto hlasovací lístok sa ráta v prospech strany alebo koalície, na prednostné hlasy sa však neprihliada. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.

Ak o platnosti hlasovacieho lístka alebo prednostného hlasu vzniknú pochybnosti, rozhoduje s konečnou platnosťou samotná okrsková volebná komisia.

Čo sú prednostné hlasy a ako sa posudzujú?

Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu. Prostredníctvom prednostného hlasu má však zároveň možnosť do istej miery rozhodovať aj o poradí jednotlivých kandidátov. Zakrúžkovaním konkrétneho kandidáta ho tak môže uprednostniť pred ostatnými, a pomôcť mu, aby sa za určitých okolností „posunul“ na vyššie, teda zvoliteľnejšie miesto na kandidátke.

Pri voľbách do NR SR je možné zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov, pričom kandidát sa posunie na najvyššie miesto kandidátnej listiny, ak získal najmenej 3% prednostných hlasov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.

Napr.: strana X získala celkovo 1000 hlasov, z nich 50 voličov zakrúžkovalo konkrétneho kandidáta ZZ (pôvodne na 8. mieste kandidátky) – keďže kandidáta zakrúžkovalo 5% z celkového počtu hlasov pre stranu (teda viac ako požadované 3%), dôsledkom by bolo, že sa kandidát ZZ posunie z 8. na 1. miesto kandidátky (samozrejme ak iní kandidáti danej strany nezískali viac prednostných hlasov).

Podľa akého kritéria sú zvolení poslanci do NR SR?

Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje dlhodobo zaužívaný spôsob prideľovania mandátov. V praxi to znamená, že voliči nevyberajú konkrétnych kandidátov (ich poradie môžu ovplyvniť zakrúžkovaním štyroch kandidátov – ide o tzv. prednostné hlasy), ale volia jednotlivé politické strany a koalície.

Základnou podmienkou prideľovania mandátov pre samotné kandidujúce strany je zisk aspoň 5%, pre koalície zložené z dvoch alebo troch strán je to zisk aspoň 7% a pre koalície zložené najmenej zo štyroch strán zisk aspoň 10% z celkového počtu platných hlasov (na tie politické zoskupenia, ktoré získali menej ako 5% sa už pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov neprihliada). Jednotlivé mandáty, sa medzi úspešné strany a koalície pridelia pomerným spôsobom podľa pomerne jednoduchého spôsobu:

  1. Sčíta sa celkový počet platných hlasov pre politické strany a koalície, ktoré získali aspoň 5%,
  2. Tento počet sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo 1) – číslo, ktoré vyšlo delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikové volebné číslo (RVČ),
  3. Počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo koalícia sa delí RVČ a pridelí sa im toľko mandátov, koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré politická strana alebo koalícia získala,
  4. Ak sa takýmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac, než sa malo prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia (pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta tej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov,
  5. Ak neboli spôsobom v bodoch a–c pridelené všetky mandáty, Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám, ktoré majú najväčší zostatok delenia (pri rovnosti zostatkov sa mandát pridelí strane alebo koalícii, ktorá získala väčší počet hlasov).

Je na platnosť volieb potrebné, aby sa na nich zúčastnil určitý počet ľudí?

Nie, voľby budú platné a zástupcovia občanov do NR SR budú zvolení bez ohľadu na počet ľudí, ktorí sa zúčastnia volieb.

Nevyhnutná nadpolovičná účasť (teda viac ako 50% ľudí zo všetkých oprávnených voličov) je na Slovensku podmienkou platnosti referenda, voľby sú platné bez ohľadu na volebnú účasť.

Kedy budú vyhlásené výsledky volieb?

Tak ako aj pri viacerých predchádzajúcich voľbách, bude Štatistický úrad SR na svojej stránke http://portal.statistics.sk/nrsr_2010/menu/index.jsp?lang=sk zverejňovať priebežné výsledky hneď po skončení hlasovania, v noci z 10. na 11. marca 2012.

Ústredná volebná komisia (ÚVK) zverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb členmi ÚVK a zapisovateľom. V zápisnici sa okrem iného uvedie počet hlasov odovzdaných pre každú kandidátnu listinu, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania. ÚVK následne vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.

Zverejnenie celkových výsledkov sa spravidla koná nasledujúci deň po dni volieb, v tomto prípade teda v nedeľu 11. marca 2012.


www.infovolby.sk
Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené len s uvedením zdroja. Obrazový materiál © SITA, a.s., ak nie je uvedené inak.