[ volebný infoservis ]

Test legislatívy, médií a financovania – analýza volieb 2012
Pridané: 22. 3. 12
Autor: Peter Novotný (European Network of Election Monitoring Organizations)

Legislatívny rámec upravujúci konanie predčasných volieb v marci 2012 sa zásadne neodlišoval od predchádzajúcich parlamentných volieb 2010. Ministerstvo vnútra síce vypracovalo v roku 2011 návrh volebného kódexu, na príprave ktorého sa podieľala pracovná skupina zložená zo zástupcov parlamentných strán a inštitúcií. Návrh kódexu zohľadňoval odporúčania pozorovateľskej misie OBSE, Občianskeho oka, Skupiny štátov proti korupcii (GRECO) pri Rade Európy na zosúľadenie volebného práva, pravidiel kampane, organizačných procedúr, na zvýšenie transparentnosti správ o príjmoch a výdavkoch na kampaň, zefektívnenie sankcií a ustanovenie Ústrednej volebnej komisie ako stáleho nezávislého orgánu. Pripravená verzia kódexu sa však pre predčasné voľby nedostala do medzirezortného pripomienkového konania ani na rokovanie vlády. Z tohto dôvodu jedinou významnejšou novinkou v legislatívnej úprave volieb v marci 2012 sa stalo zavedenie trestného činu volebnej korupcie v trestnom zákone (§ 336a).

Podľa platného zákona o voľbách do NR SR z roku 2004 sa už konali parlamentné voľby v rokoch 2006 a 2010. Hoci už vtedy aplikačná prax odhalila niektoré nedostatky, predčasné voľby 2012 sa stali doposiaľ tou najostrejšou zaťažkávacou skúškou uplatňovania volebnej legislatívy ako aj organizácie volebného procesu. Voľby totiž prebiehali v napätej atmosfére občianskych protestov Gorila proti korupcií v politike, ktoré žiadali odloženie predčasných volieb a do volebnej súťaže sa zapojilo viacero nových strán, pričom niektoré z nich pôsobili neštandardne.

Na Slovensku sa prvý raz objavili kritické hlasy spochybňujúce samotný mechanizmus vyvolania predčasných volieb ústavným zákonom o skrátení volebného obdobia. Ústava SR totiž takúto možnosť neuvádza a v histórii Slovenska sa stalo už tretí raz, že Národná rada SR rozhodla o predčasných voľbách formou jednorázového ústavného zákona. Pritom v susednom Česku Ústavný súd rozhodol v roku 2009 o zrušení predčasných volieb už pri druhom pokuse vyvolať predčasné voľby formou ústavného zákona. Na súd sa úspešne obrátil so sťažnosťou český poslanec Melčák a voľby sa museli vykonať až v riadnom termíne po uplynutí 4-ročného volebného obdobia. Parlamentné strany ako systémové riešene schválili novelu Ústavy ČR, ktorá už uvádza možnosť skrátiť volebné obdobie poslaneckej snemovne, ak o to prezidenta požiada uznesením trojpätinová ústavná väčšina poslancov. Na Slovensku sa však nenašiel poslanec, ktorý by napadol takúto formu vyvolania predčasných volieb a tak Slovensko čakali tretie predčasné voľby.

Vzhľadom na pomerne skorý termín predčasných volieb sa na jeseň 2011 registrovali novovzniknuté politické subjekty, pričom niektoré strany vznikli prevzatím už existujúcej strany. Napríklad Nora Mojsejová prevzala politickú stranu ANO Pavla Ruska a premenovala ju na stranu Slobodné slovo Nory Mojsejovej. Tajomníčka novovzniknutej strany Zelení Petra Smreková v relácií TV Markíza uviedla, že po páde vlády hľadali najrýchlejšie riešenie ako kandidovať vo voľbách a mali možnosť kúpiť alebo premenovať stranu AZEN namiesto zháňania 10 tisíc podpisov. Spor o názov strany vyvolal Víťazoslav Móric, ktorý 28.10.2011 zmenil názov strany Slovenská národná koalícia - Slovenská vzájomnosť na stranu Obyčajní ľudia tesne predtým ako poslanec Matovič odovzdal hárky s podpismi na registráciu hnutia Obyčajní ľudia. Matovič napokon 11.11. 2011 zaregistroval nové politické hnutie pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Spor o pravosť podpisov pri registrovaní novovzniknutej strany 99%-občiansky hlas gradoval až do preverovania údajov a podpisov políciou. Medializovaný spor začal na podnet mládežníckej organizácie SDKÚ Novej generácie na základe notárskej výpovede zberateľky falošných údajov na podpisových hárkoch strany 99%. Polícia začala preverovať údaje a podpisy na hárkoch s cieľom zistiť skutkový stav ešte do volieb, nedokázala však v krátkom čase preveriť všetkých 15 tisíc údajov a podpisov. Kandidáti strany 99% tvrdo kritizovali rozsiahlu policajnú akciu ako zastrašovanie jej sympatizantov. Z právneho hľadiska strana splnila požiadavky na účasť vo voľbách, bola zaregistrovaná, zaplatila volebnú kauciu a prípadne rozhodnutie o zrušení registrácie politickej strany je v kompetencii Najvyššieho súdu.

Vo volebnej kampani najviac rozruchu a sporov vyvolala politická strana 99% - občiansky hlas. Vo vysielaní TV Joj, Markíza a Fun rádiu spustili už v januári masívnu kampaň reklamných spotov prezentujúcu politickú stranu 99% a jej lídrov na kandidátnej listine. Platné zákony vysielanie politickej reklamy zakazujú okrem vymedzeného trojtýždenného obdobia pred voľbami. Rada pre vysielanie a retransmisiu riešila niekoľko podnetov na predčasné vysielanie politickej reklamy strany 99% a rozhodla o porušení zákona v správnom konaní. Televízii Markíza licenčná rada udelila pokutu 100 tisíc eur a TV Joj a Fun Rádiu prišlo oznámenie o porušení zákona. Súkromné televízie sa hájili tým, že išlo o sponzorovanie relácii združením Občan v akcií, spoty zo svojho vysielania následne stiahli a oznámili, že sa voči rozhodnutiu licenčnej rady odvolajú na súd. Líder a sponzor strany 99% Ivan Weiss sa vyjadril, že zákaz politickej reklamy považuje za protiústavný a že spolu s televíziami hľadali riešenie, ako toto ustanovenie obísť. Podľa mediálnej analytičky Miroslavy Kernovej absentoval monitoring vysielania politickej reklamy 21 dní pred voľbami, čo využila strana 99% na zvýšenie povoleného času na spoty o čas pridelený strane Zelení. Spoty nadväzujúce na reklamu strany 99% v pozitívnom či negatívnom tóne sa objavili v televíznom vysielaní aj mimo blokov označenej politickej reklamy. V praxi sa ukazuje ako veľmi potrebné sprísniť dohľad, monitoring, povinností vysielateľov a sankcií pri porušovaní zákonných noriem.

Krátko pred voľbami sa objavili informácie o možnosti provokácií a narušenia priebehu hlasovania ako aj zopár podnetov o príprave kupovania hlasov voličov. Volebné komisie v súčinnosti s políciou prijali niektoré preventívne opatrenia a samotný priebeh volieb bol pokojný bez vážnejších incidentov. Voľby monitorovalo 39 pozorovateľov organizácie Belarus Watch. Vo svojej predbežnej správe ocenili prácu volebných komisií, trpezlivé správanie voličov a volebný proces hodnotili ako dobrý a veľmi dobrý. Negatívne však ohodnotili postoj k volebným pozorovateľom zo strany niektorých okrskových komisií, keďže im nie všade povolili sledovať otváranie volebných miestností, priebeh hlasovania či sčítania hlasov. Niektorí predsedovia komisií sa dožadovali písomného povolenia ÚVK napriek tomu, že platný zákon to už nepožaduje a prítomnosť pozorovateľov zakázali. Misia Belarus Watch konštatovala, že vo vidieckych oblastiach členovia komisií neabsolvovali špeciálne školenie a ich úroveň znalosti zákona je často neaktuálna a diskutabilná. Bezdôvodné odmietanie prístupu pozorovateľov zo strany niektorých okrskových komisií podčiarkuje potrebu komplexnej úpravy postavenia a práv volebných pozorovateľov, ako na to už v minulosti upozorňovali správy pozorovateľov Občianskeho oka a misie OBSE.

Kandidujúce politické strany a hnutia mali povinnosť odovzdať ministerstvu financií priebežné správy o príjmoch a výdavkoch na volebnú kampaň. Nie všetky subjekty si túto povinnosť splnili. Strana Rómskej únie na Slovensku a Strana Občanov Slovenska správu nepredložili vôbec a 5 strán ju predložilo až po termíne (Národ a Spravodlivosť- naša strana, Strana zelených, STRANA +1 HLAS, Robíme to pre deti – SF, Obyčajní ľudia). Neštandardnú správu predložila strana 99%-občiansky hlas, ktorá napriek masívnej televíznej, rozhlasovej, billboardovej a internetovej kampani vyčíslila celkovú výšku nákladov sumou 0 eur. Sponzor a kandidát strany Ivan Weiss vyhlásil, že všetky náklady na informačnú kampaň 99% išli cez občianske združenie. Bude zaujímavé analyzovať záverečné správy politických strán nakoľko reálne budú priznávať náklady a príjmy a či do nich zahrnú aj individuálne kampane svojich kandidátov. Na základe skúseností aj z predchádzajúcich volieb je možné hodnotiť súčasnú podobu kontroly financovania volebných kampaní a možných sankcií za nedostatočnú a zrelú na komplexnú revíziu.

Doposiaľ málo diskutovanou témou je výška financovania politických strán a hnutí zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ od volieb 1994 až do volieb 2006 sa príspevok za voľby a na činnosť strany určoval ako 60 korún za jeden hlas, od volieb 2006 sa určuje veľmi štedro ako 1% priemernej mesačnej mzdy v roku pred voľbám. Takýto mechanizmus výpočtu štátnych príspevkov pre politické strany zabezpečuje obrovský nárast objemu financií. Už pri voľbách 2006 sa cena jedného hlasu strojnásobila na 172 korún a po voľbách 2012 narástla už takmer na štvornásobok z pôvodnej úrovne dvoch eur za hlas až na úroveň 7,86 eur za jeden hlas. Objem štátneho financovania politických strán tak rastie astronomicky aj v časoch ekonomickej krízy a potreby konsolidácie verejných financií. Ak sa vo volebnom období 2002-2006 vyplatilo stranám spolu asi 600 miliónov korún, pre najbližšie volebné obdobie 2012-2016 sa predpokladá vyplatenie viac ako 1,4 miliardy korún (48,1 milióna eur). Pritom okolité štáty sa v rámci šetrenia a konsolidácie verejných financií snažia znížiť objem štátnych príspevkov pre politické strany. V Česku za voľby uhrádzajú 100 českých korún za hlas a Nečasova vláda presadila zníženie objemu príspevkov pre politické strany o 10%. V Poľsku správa misie OBSE z volieb 2011 uvádza, že sa objem štátnych príspevkov pre politické strany znížil o 43%. Na Slovensku si revíziu a reformu žiada celá sústava volebných zákonov, transparentnosť financovania politických strán, nezávislosť a účinnosť kontroly a sankcií za porušenie zákonov.

 


www.infovolby.sk
Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené len s uvedením zdroja. Obrazový materiál © SITA, a.s., ak nie je uvedené inak.