[ volebný infoservis ]

Odpočet vlády - SPRAVODLIVOSŤ
Pridané: 7. 3. 12
Autor: Pavel NECHALA (TIS)

Zhrnutie

Dôvera občanov v súdnictvo je v Slovenskej republike iba 26 % oproti priemeru EU27, ktorý dosahuje 41%1. A aj preto zmeny v tejto oblasti sú dlhodobo očakávané. Rezort spravodlivosti patril k najúspešnejším v tomto skrátenom volebnom období. Podarilo sa realizovať viaceré reformné zmeny, ktorých dopad zatiaľ nie je možné komplexne vyhodnotiť. Z odborného hľadiska sú však v súlade s medzinárodnými štandardami na výkon nestranného súdnictva. Napätie, ktoré každé reformné snahy prinášajú sa eskaluje aj v politickej rovine, preto je otázna udržateľnosť týchto zmien. Programové vyhlásenie bolo z veľkej časti v tomto rezorte naplnené.

Programové vyhlásenie2

Zmeny v rezorte spravodlivosti sa stali hlavnou prioritou novoustanovenej vlády, čomu zodpovedá aj rozsah navrhovaných zmien v Programovom vyhlásení. Hlavný cieľ si stanovila vláda ako obnovenie dôvery v právny štát, ktorý sa bude snažiť dosiahnuť jednak zmenami vo vnútri systému ale aj vytvorením možností pre kontrolu zo strany verejnosti.

Navrhované opatrenia boli rozdelené do nasledovných častí:

- Podmienky garantujúce nestrannosť súdov pri rozhodovaní (napr. zmeny v Súdnej rade, disciplinárne konania, prechod správy rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu a Súdnej rady).

- Otvorenosť a verejná kontrola justície (napr. zverejňovanie všetkých súdnych rozhodnutí na internete a vytvorenie podmienok na elektronické nahrávanie, podporovanie nezávislých občianskych monitoringov).

- Dôvera v justičný stav (napr. výberové konania majú byť transparentné a otvorené pre všetkých uchádzačov, zavedenie hodnotenia výkonu funkcie sudcov, zavedenie povinných bezpečnostných previerok sudcov, zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov, zriadenie linky na ohlasovanie prípadov korupcie v justícii a vo väzenstve).

- Efektívna justícia (napr. podmienky na vytvorenie kvalitného podporného odborného tímu pre sudcu, zrušiť inštitút justičných čakateľov, doručovania súdnych písomností inšpirovanú českým modelom, zlepšenie služieb pre občanov prostredníctvom výkonu dohľadu vo vzťahu k exekútorom, notárom, správcom, mediátorom, znalcom, tlmočníkom a prekladateľom).

- Trestná politika štátu a väzenstvo (napr. zákonné upravenie účinnej trestnej zodpovednosti právnických osôb, posilnenie procesnej nezávislosti prokurátora, posilnenie nástrojov reálnej prevýchovy odsúdených).

Z hľadiska rozsahu a formy spracovania tejto kapitoly Programového vyhlásenia vlády, možno hovoriť ambicióznom a zásadnom pláne, ktorý by v prípade úspešnej implementácie nastavil systém pozitívne s možnosťou očakávania zlepšovania dôvery obyvateľstva v strednodobom horizonte.

Súdnictvo

Reformné úsilie rezortu spravodlivosti sa prejavilo predovšetkým v úprave podmienok na nestranné fungovanie súdnictva. Zmeny sa uskutočnili predovšetkým prostredníctvom dvoch noviel zákona o sudcoch a prísediacich3.

Prvá novela4 nadobudla účinnosť 1. mája 2011 a priniesla predovšetkým otvorenie justície vo vzťahu k verejnej kontrole, a to zmenou viacerých právnych inštitútov5. Voľné mieste sudcov sú obsadzované výlučne výberovým konaním, ktorý sa dostal pod kontrolu verejnosti. Pre pridelenie sudcu na určený súd sú rozhodujúce výsledky výberového konania. Sudca môže vykonávať stáž (obmedzenie prelínania výkonnej a súdnej moci) len vo vzdelávacích inštitúciách alebo ako poradca v Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky a výrazne obmedzene v rámci štátnej správy. Zaviedli sa zmeny vo fungovaní grémií okresného súdu a kolégií krajského súdu, predovšetkým obmedzenie zásahov predsedov súdov. Bolo upravené diskutabilné využívanie inštitútu dočasného pozastavenia a disciplinárnych konaní. Zmeny sa dotkli aj odmien sudcov, tak aby sa nevytváral priestor na vnútornú korupciu na súdoch.

Uvádzanie nových inštitútov do praxe sa stretlo s komplikáciami pri výberových konaniach na funkcie predsedov súdov, keď sa na niektorých súdoch nikto neprihlásil6 alebo bolo konanie neúspešné. Dovedna na 17 súdoch už majú nových predsedov, ktorí vzišli z otvorených výberových konaní podľa novej právnej úpravy. Takéto výberové konania sa uskutočnili na obsadenie 20 miest predsedov súdov, ale v troch prípadoch sa neskončili menovaním nového predsedu.7 Tieto zmeny sa nestretli s pochopením časti sudcov vedených predsedom Súdnej rady Štefanom Harabinom8, ktorý poukazuje na údajne politické výberové komisie v súdnictve. K tejto kritike sa pridáva aj opozičná strana SMER –SD, poslanec NR SR Robert Madej: „Treba odstrániť tlak nominantov politických, ktorými sú v súčasnosti predsedovia súdov.“9 Taktiež volebný program tejto pravdepodobne budúcej vládnej strany žiada zmeny, avšak bez návrhu alternatívnych riešení: „Vláda prehodnotí neústavné zásahy do justičného systému uskutočnené v roku 2010, ktoré mali za cieľ politicky zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry prostredníctvom výkonnej moci10.“

Druhá novela11 nadobudla účinnosť 1. januára 2012 a priniesla nasledovné zmeny: obnovenie pravidelného hodnotenia sudcu každých päť rokov prostredníctvom kolégií, zavedenie mechanizmu opätovného hodnotenia sudcu (po dvoch rokoch) z dôvodu predchádzajúceho zistenia nedostatkov v práci sudcu a možnosť straty funkcie sudcu, ak sa preukáže, že sudca stratil odbornú spôsobilosť byť sudcom, zverejňovanie štatistických výkazov o práci sudcu, zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie voči sudcom, zverejňovanie zoznamu disciplinárnych senátov na internete, rovnako aj databázy predsedov a členov disciplinárnych senátov zvolených súdnou radou. Zavedenia verejnosti hlasovania súdnej rady, vylúčenie hlasovania súdnej rady „per rolam“, povinnosť zverejňovať materiály, o ktorých súdna rada rokuje; rovnako povinnosť zverejňovať odlišné stanoviská členov súdnej rady. Zúženie povinnosti nevyjadrovať sa k rozhodnutiam iba na rozhodnutia, ktoré nie sú právoplatné.

Nový inštitút hodnotenia sudcov nebol zatiaľ uvedený do praxe a preto nemožno hodnotiť jeho implementáciu. Toto opatrenia sa však stretlo podľa výskumu Inštitútu pre verejné otázky s veľkou podporou u verejnosti, odborníkov a sudcov12.

Zlepšiť prácu súdov by mohli aj realizované zmeny v procesných predpisoch13 a niektoré technické opatrenia.14 Pokiaľ ide o odstraňovanie prieťahov v konaní, podľa zverejnených štatistík za 1. polrok 2011 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k zlepšeniu takmer vo všetkých agendách.15

Nedoriešením problémom s dosahom na sudcovský stav sú tzv. antidiskriminačné žaloby16 a niektoré kroky predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.17 Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská dnes podala štvrtý návrh na jeho disciplinárne stíhanie pre viaceré pochybenia a porušenie zákona. Žitňanská navrhla Harabina vyzliecť zo sudcovského talára, zároveň navrhuje, aby ÚS SR rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie predsedu NS SR.18

Ústavný súd

Ústavný súd bol kritizovaný, že jeho rozhodovanie je vnímané ako ústretové voči niektorým politickým subjektom. Prejavilo sa to predovšetkým v dĺžke konania a v skutočnosti, že sa nevydávali rozhodnutiaz dôvodu volieb. Prvým príkladom bolo vyslovenie nesúladu s Ústavou SR vo veci tzv. vyvlastňovacej novely, ktorú súd riešil od januára 2008 a rozhodol napriek významnému zásahu do práv občanov až januári 2011. Rovnaký scenár sme sledovali aj pri rozhodovaní o zákone o zákaze zisku zdravotných poisťovní.

24. februára 2010 - Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková povedala, že rozhodnutie o vyvlastňovacom zákone by mohlo padnúť buď tesne pred parlamentnými voľbami, alebo až po nich. "Sudca spravodajca povedal, že sa mu zdá, že tesne po voľbách aj z hľadiska jeho vnútorného presvedčenia je lepší termín, takže možno to bude do konca júna," spresnila vtedy Macejková.19 Ďalším príkladom je rozhodovanie o sťažnosti Jozefa Čentéša pre porušenie základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok, ktorá bola podaná 7. novembra 2011. Rovnako možno predpokladať, že blížiace sa voľby majú na nevydanie rozhodnutia vplyv. Neukončené sú aj disciplinárne konania voči predsedovi Najvyššieho súdu SR Š. Harabinovi.

Prokuratúra

Pripravená a schválená novela zákona o prokuratúre sa neuviedla do praxe. Mala priniesť: verejné výberové konania, obmedzené právomoci generálneho prokurátora, stop negatívnym pokynom, rozhodnutia prokuratúry zverejnené na internete, funkčné obdobie šéfov prokuratúr bude päť rokov, zaniknú právni čakatelia na prokuratúre, koniec vojenských prokurátorov. Zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý ju napadol na Ústavnom súde, ktorý rozhodol v septembri 2011 zatiaľ o pozastavení účinnosti niektorých paragrafov novely.

Poznámky pod čiarou: 
1) Special Eurobarometer 374, február 2012. 
2) http://www.vlada.sk/, 2.3.2012. 
3) Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. 
4) Zákon č. 33/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 
5) Najlepším zákonom v boji proti korupcii počas vlády Ivety Radičovej bola táto novela zákona o sudcoch a prísediacich, vyplýva to z rebríčka Transparency International Slovensko (TIS) na základe názoru trinástich pozvaných expertov, ktorí posudzovali 20 protikorupčných zákonov predložených do parlamentu v tomto volebnom období. 
6) http://kysuce.sme.sk/clanok.asp?cl=6282403, 2.3.2012. 
7) www.sme.sk, 20.11.2011. 
8) Predseda Súdnej rady Štefan Harabin je symbolom politických zásahov v súdnictve, keď bol do funkcie predsedu Najvyššieho súdu SR prišiel z ministerskej pozície. 
9) Televízne noviny, TV Markíza, 28.1.2012. 
10) Programové zameranie strany SMER – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 – 2016, stiahnuté z http://www.strana-smer.sk/3239/nas-program, dňa 2.3.2012. 
11) Zákon č. 467/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 
12) http://www.ivo.sk/6690/sk/aktuality/slovenska-justicia-ocami-verejnosti-odbornikov-a-sudcov/slovenska-justicia-ocami-verejnosti-odbornikov-a-sudcov, stiahnuté dňa 2.3.2012. 
13) Napr. zákon č. 388/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. 
14) Súdy by už onedlho mohli využívať nový softvér na prepis hovoreného slova do textu od SAV. 
15) Veci trestné - 5,34 mesiaca, veci občianskoprávne – 11,64 mesiaca, veci starostlivosti o maloletých – 6,23, veci obchodné – 13,89, www.justice.gov.sk, stiahnuté dňa 2.3.2012. 
16) Okresný súd Bratislava l koncom septembra 2010 zamietol diskriminačnú žalobu sudkyne Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, ktorá sa domáhala vyplatenia nemajetkovej ujmy vyše 199–tisíc eur. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na priznanie nemajetkovej ujmy musia byť splnené viaceré podmienky. Podľa súdu navrhovateľka neurčila presne, kým bola diskriminovaná. www.pravda.sk, 14.11.2011 
17) Napr. znemožnenie kontroly zo strany MF SR.
18) www.24hod.sk, 28.11.2011.
19) www.etrend.sk, 26.1.2011.

 

Autor:
Pavel Nechala (1978) vyštudoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 2001 pracoval na Úrade vlády SR pri príprave legislatívy na reguláciu lobingu. Od roku 2001 spolupracuje s mimovládnou organizáciou Transparency International Slovensko ako právnik a analytik. Podieľal sa na projektoch legislatívnej úpravy konfliktu záujmov, viedol občiansku protikorupčnú poradňu, realizoval projekt Podnikateľskej charty a ďalšie. Pracoval ako člen viacerých pracovných skupín pri príprave legislatívnych zmien. V súčasnosti je členom rozkladovej komisie pre personálne veci sudcov a súdnych funkcionárov na Ministerstve spravodlivosti SR. Pôsobí tiež ako advokát v kancelárii Nechala & Co.


www.infovolby.sk
Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené len s uvedením zdroja. Obrazový materiál © SITA, a.s., ak nie je uvedené inak.