[ volebný infoservis ]

Ján FIGEĽ (KDH): Kvalitné vzdelanie je najlepšou investíciou
Pridané: 7. 3. 12
Autor: Radovan Pavlík (SITA)

Ján Figeľ je členom KDH od roku 1990. Dlhé roky bol podpredsedom hnutia pre zahraničnú politiku. Od roku 2009 KDH vedie ako predseda. Bol poslancom Národnej rady SR, štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Bol hlavným vyjednávačom pri predvstupových rokovaniach Slovenska do EÚ, neskôr aj prvým slovenským eurokomisárom. Od roku 2010 je ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.

 

Prečo by ľudia mali v parlamentných voľbách voliť?
Voliť treba ísť, je to vždy súčasť zodpovednej slobody. Občania by mali ísť voliť preto, lebo ide o ich vlastnú a zároveň našu spoločnú perspektívu. Slovensko sa ocitá na križovatke. Buď pôjde socialistickým smerovaním gréckeho typu, ktoré vedie k zadlžovaniu a zadlžovanie k bankrotu. Jediná istota pri bankrote je nezamestnanosť. Alebo si vyberie cestu zodpovednej slobody, ktorú ponúkame ako cestu z krízy, ktorá začína prácou.

Prečo by mali voliť KDH?
Práve pre túto cestu, ktorá stavia na zamestnanosti ako východisku pre jednotlivcov, rodiny, obce, pre celú spoločnosť. Tam sa tvorí, tam sa napĺňa nielen dôstojnosť človeka, ale vytvára aj predpoklad pre konsolidáciu verejných financií, pre hospodársky rast, rozvoj regiónov. KDH roky s veľmi konkrétnym úsilím bojuje proti korupcii, čo je súčasť na jednej strane úsilia o hospodársky rast a na druhej o život, ktorý podporuje, alebo vytvára podmienky pre slušných, pre čestných. Aby sa darilo slušným a čestným na rozdiel od finančných skupín, alebo mecenášov. Tieto dve línie považujem za rozhodujúce pre dlhodobú perspektívu občanov.

Koľko plánujete minúť na predvolebnú kampaň? 
KDH si na kampaň vo forme úveru zobralo jeden milión eur, ktoré predpokladám využijeme na efektívnu predvolebnú kampaň.

Je pre vás povolebná spolupráca s niektorou stranou úplne vylúčená?
Pre nás je východiskom pre spoluprácu so stranami účinný boj proti korupcii, ktorý je zároveň cestou napríklad k vyššej zamestnanosti. A to je druhá priorita, ktorá súvisí aj s prvou a zároveň je sama osebe ťažiskovou. Zamestnanosť je cesta k ekonomickej prosperite, k finančnej konsolidácii celého štátu, ale aj obcí, rodín a k zlepšeniu situácie našich občanov. To je odpoveď na vzťahy teraz a potom.

Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?
Jeho ľudský potenciál, ktorý je teraz menej využitý. Cesta pre Slovensko, ktorá stavia na zamestnanosti, to je odpoveď na potenciál krajiny.

Naopak čo najväčší problém Slovenska? 
Jednoznačne nezamestnanosť, pretože je dlhodobo vysoká. Osobitne v kategórii mladých ľudí je až rekordná. To je veľmi zlé pre jednotlivcov, ale aj pre rodiny a pre spoločnosť. Ak mladí ľudia zo školy idú na úrady práce, strácajú dôležitý čas vo svojom vývoji a v živote, ktorý môže byť aj rozhodujúcim. To sa musí zmeniť. Odpovede na to existujú. Bol som komisárom pre vzdelávanie päť rokov. Považujem Európu za mozaiku, kde je množstvo príkladov aj gréckeho typu, ale aj napríklad nemeckého resp. fínskeho, dánskeho, kde mladí ľudia, alebo celkovo populácia, je kvalitne vzdelaná a krajina ako celok potom patrí ku konkurencieschopným alebo inovatívnym, čo znamená zamestnanosť a hospodársky rast.

Chceme napríklad zblížiť svet akademický a podnikateľský. Vytvoriť fórum, ktoré do dialógu spolupráce a partnerstva vtiahne školy, hlavne univerzity, ale aj stredné školy s podnikateľmi, pretože jedni potrebujú kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá je pripravená pre súčasné pomery, nie pre kvalifikácie spred 20 rokov, alebo prekonané technológie. Druhá potrebuje pomoc, finančnú podporu, pričom spojenie týchto dvoch skupín vo forme základného fóra pre spoluprácu môže mnohé otázky a potreby veľmi konkrétne a konštruktívne riešiť. Namiesto stimulov veľkým zahraničným korporáciám chceme uprednostniť stimuly, alebo podporu pre podnikateľov, ktorí zamestnajú absolventov škôl vo forme odvodových prázdnin na rok, prípadne dlhšiu dobu podľa miery nezamestnanosti v regióne. Tým pomôžeme zamestnať kvalifikovaných ľudí v hospodárstve SR, čo je viacnásobne ekonomicky aj sociálne potrebné.

Čo je najväčší problém fungovania EÚ?
EÚ je naša únia. To znamená prvotný prístup musí byť vedomie spolupatričnosti a svedomie spoluzodpovednosti. Nielen kritika, alebo čiernobiele videnie Bruselu alebo únie. Iní nám závidia, resp. radi by sa vymenili s nami pri rokovacom stole európskej dvadsaťsedmičky. Slovensko vstupom do únie výrazne získalo aj na zamestnanosti, aj na hospodárskom raste. Našim firmám, regiónom, občanom sa viac darí tým, že sme v únii. Toto videnie je treba prehĺbiť aj na otázky ako ďalej EÚ.

Aké reformy potrebuje toto rozšírené spoločenstvo. Za základný prístup považujem zdravý princíp subsidiarity, ktorý je iným menom pre slobodu. Tá začína nie od štátu, ale od občana. To znamená únia by mala preberať od svojich štátov do správy iba tie záležitosti, ktoré jednotlivé krajiny nedokážu efektívnejšie riešiť na svojej úrovni. Nepotrebujeme fiškálnu úniu, ale fiškálnu dohodu, ktorá spresňuje a sprísňuje pravidlá, a ktorých vymožiteľnosť je oveľa účinnejšia, aby únia nebola len o pravidlách, ale o praktických dôveryhodných postojoch a rozhodnutiach.

Teda nie centralizovať, ale subsidiarizovať politiky tak, aby slobody bolo viac a nie menej. Nie superštát, ale spoločenstvo, ktoré je dobre zorganizované a funguje preto, lebo každému na tom záleží. Inštitúcie, ktoré sú vytvorené, slúžia spoločenstvu. Nediktujú mu, ale slúžia mu. To je prístup, ktorý podľa mňa môže dať únii ďalších 50 rokov tak, ako sa už polstoročie vyvíja, pričom témy sú stále viac medzinárodné aj globálne. Únia bola a zostáva v rukách členských štátov. Táto základná deľba zodpovednosti je principiálna. Nie odovzdávanie suverenity, ale zdieľanie suverenity. Spoločný výkon práv, alebo kompetencií slobodných štátov v jednom veľkom spoločenstve.

Malo by pokračovať aj rozširovanie. Únii tento proces dával silu. Únia je európskejšou, kompletnejšou a preto potrebuje aj úpravu, alebo zmenu niektorých pravidiel, lebo sa výrazne zmenila za posledné desaťročie. Nie som ani pesimista ani optimista vo vzťahu k budúcnosti, ale zostávam odhodlaný. Toto je najlepší prístup k veľkým témam, ktoré sú európske, alebo až globálne.

Aké sú priority KDH vo vzťahu k únii?
Potrebujeme lepšie využiť európsku pomoc, pretože finančný rámec, ktorého súčasťou je aj Slovensko, nám nateraz napríklad umožnil udržať alebo vytvoriť 22 tisíc pracovných miest. Za tým treba vidieť tisíce rodín a osudov, ktoré môžu práve na európskej spolupráci profitovať. Do budúcnosti chceme tému zamestnanosti oveľa viac spojiť s ostatnými politikami tak, aby napríklad v doprave, vo výstavbe, v cestovnom ruchu, v iných oblastiach sa za cieľ, ale aj za kritérium kládla zamestnanosť, pretože to čo pomáha zamestnanosti, by malo byť podporené. Čo ju oslabuje, by malo byť eliminované. Vtedy získava aj občan vo svojom ekonomickom a sociálnom postavení, ale aj štát, pretože ľudia majú prácu.

S tým sa veľmi spája téma vzdelávania, lebo vzdelaní ľudia sú lepšie pripravení na krízové situácie, alebo nové trendy. Kvalifikácia, ktorá vychádza z kvalitného vzdelania, je najlepšou investíciou. Slovensko by malo zmeniť svoje prístupy vo vzdelávaní tak, aby dominovali kvalitatívne hľadiská. Nie kvantita nad kvalitou. To znamená nielen dostupnosť vzdelania. Nie len, aby každý mal papier zo školy, ale aby mal kvalitné a aktuálne uplatniteľné vzdelanie.

Zamestnanosť a zamestnateľnosť spolu úzko súvisia. A aj dnes sú v Európe štáty napriek kríze, alebo napriek finančným nedostatkom, ktoré sú v prvej svetovej lige. Fínske 15-ročné deti sú opakovane na prvom mieste vo svete, nielen v Európe, pri porovnávaní ich schopností, zručností a výsledkov vzdelávania. A preto sú potom schopné aj mladé generácie na vysokých školách, resp. firmy, ktoré konkurujú celosvetovo.

Podporíte v parlamente trvalý euroval? Trvalý euroval stavia na pravidlách, ktoré sú lepšie ako pri prechodnom, ale zároveň sú opreté o spoluprácu a prax Medzinárodného menového fondu. Európa a eurozóna osobitne potrebuje stabilitu a dôveryhodnosť. Trvalý euroval je takýmto nástrojom. To nie je o odovzdávaní, alebo rozhadzovaní peňazí, ale o stabilite našich financií a základnom záujme Slovenska ako súčasti takéhoto celku. Aj preto proslovenská a proeurópska politika sa nevylučujú, ale naopak, podmieňujú. A to stále viac vstupom do únie, následne do Schengenu a po tretie do eurozóny.

Daňové a odvodové zaťaženia. Ste za zvýšenie, zníženie, ponechanie súčasnej úrovne? 
Sme za kroky, mechanizmy, ktoré napomáhajú zamestnanosti. To znamená tam, kde sa dá, odľahčiť živnostníctvu, malým podnikateľom, aby mohli zamestnať seba, alebo ďalších. Chceme upravovať odvodové, alebo daňové povinnosti tak, aby napomáhali tomuto zámeru. Najviac nás trápia, a to chceme riešiť ako akútne, daňové úniky. To znamená efektívnejší výber daní, ktorý pomáha poctivým, slušným a zmenšuje priestor pre nepoctivých. Chceme upravovať daňové a odvodové pravidlá tak, aby boli vyváženejšie. To znamená tým, ktorí ich nepotrebujú ich štát nemusel dotovať a tým si vytváral priestor skôr pre podporu sociálne slabších. Ak by bolo nevyhnutné, sme pripravení diskutovať a riešiť napríklad daň z luxusu, prípadne uvažovať o zvýšení dane z hazardných hier.

Ste za ponechanie súčasnej úrovne daní?
Sme za zlepšenie výberu daní. Za zjednodušenie a zjednotenie systému, ktorý ušetrí náklady a celkovo pomôže štátu, ale aj podnikateľom.

Ste za zníženie odvodov?
Podobne. Ide o predovšetkým o zjednodušenie a zjednotenie výberu. Následne o sprehľadnenie a vyvažovanie systému tak, aby sa darilo aj podnikať, aj zamestnávať, čo je najdôležitejší cieľ súčasných rokov. Slovensko sa potrebuje dostať viac do procesu zamestnanosti, aby bolo silnejšie.

Ste za zrušenie minimálnej mzdy?
Nie.

Ste za zmenu financovania cirkví?
Áno, ale na báze odbornej a konštruktívnej diskusie, ktorá môže viesť k modelu, ktorý vyjadrí nielen udržateľnosť, ale konštruktívny vzťah medzi štátom na jednej strane a cirkvami na strane druhej.

Nevnímate predvolebné vyhlásenia o obmedzovaní poslaneckej imunity za pokrytecké?
V politike sú najrôznejšie osoby a prejavy, ale pre KDH téma imunity bola vždy veľmi dôležitou a principiálnou otázkou, pretože politika má byť službou. Moc má slúžiť a nie byť zneužívaná. Vždy sme prichádzali s návrhmi, ktoré obmedzovali imunitu u ústavných činiteľov iba na to, čo sa týka výkonu funkcie.

Chodíte pravidelne do divadla, alebo do kina?
Rád, ale nestíham toľko, ako by som si želal.

Športujete pravidelne?
Relatívne, ale nie je to vysoká hustota.

Interupcie? 
Nie.

Súhlasili ste so štrajkom lekárov?
Nie. Opustiť pacienta, opustiť človeka na lôžku nie je zodpovedný prístup.

Ste za spoplatnenie školstva?
Nie.

Nezneužíva prezident otáľaním s vymenovaním generálneho prokurátora svojvoľne svoju funkciu?
Myslím, že nekoná v zmysle ústavy. Skôr to vyvoláva otáznik nad dôvodmi.

Je Slovensko potravinovo a energeticky bezpečné?
Viacmenej áno.

Je najväčším problémom justície korupcia?
Myslím, že áno.

Ktoré sociálne skupiny sú prioritné pre KDH? 
Všetky, ale osobitne mladé rodiny, seniori a živnostníci.

Ste za existenciu médií verejnej služby?
Áno, ale v službe verejnosti v kvalite a zodpovednosti.

Je pre Slovensko 150 poslancov veľa?
Je to tak akurát, ale kvalita je rozhodujúca, nie kvantita.

Boli voľby v Rusku slobodné?
S pochybnosťami.

Bude arabská jar pokračovať smerom k demokracii? 
Je to želateľné, ale veľmi ťažké.

Ako odhadujete svoj volebný zisk?
Dvojciferne.


www.infovolby.sk
Použitie akýchkoľvek materiálov z tejto stránky je dovolené len s uvedením zdroja. Obrazový materiál © SITA, a.s., ak nie je uvedené inak.